Kódex preberania obsahu na internete je diskutabilný

Preberanie obsahu na internete patrí k bežnej činnosti mnohých slovenských webov. Skupina webov s najväčšou návštevnosťou sa preto rozhodla zaviesť vlastný kódex. Tým však tento problém nekončí.

Predstavte si skupinu so spoločným záujmom, ktorý sa opiera o prívetivú legislatívu, takže mnohí členovia skupiny napĺňajú svoj záujem tak, ako sa im to hodí. Najsilnejším členom tejto skupiny ale jedného dňa dôjde trpezlivosť a rozhodnú sa, že si vymyslia svoje vlastné pravidlá, podľa ktorých sa budú pri napĺňaní záujmov riadiť, čím sa odčlenia od ostatných členov skupiny. Najsilnejší členovia sa od ostatných odčlenia, aby zlepšili svoje možnosti, ako serióznejšie napĺňať svoj spoločný záujem; a možno aj preto, aby ostatným členom skupiny ukázali, ako by mali pracovať, aby pracovali lepšie. Najsilnejší členovia ale nemajú moc ani reálne schopnosti na to, aby zmenili podmienky pre všetkých členov skupiny, takže ich vlastné pravidlá sa môžu javiť ako diskutabilné.

Áno, aj takto možno vnímať slovenský kódex preberania obsahu na internete.

Kódex je to síce rozumný a potrebný, ba popravde sa možno pýtať, prečo trvalo tak dlho, aby sa na Slovensku zaviedol. Na druhú stranu ale možno poukázať aj na jeho viacero slabých stránok.
 

O čo vlastne ide

Kódex preberania obsahu na internete vstúpil na Slovensku do platnosti dňa 1. apríla 2015, aby zaviedol regulačné pravidlá na trhu internetových portálov a spravodajských serverov s cieľom zvýšiť ochranu práv pôvodných autorov a zjednotiť označovanie obsahu, ktorý bol prevzatý z iných zdrojov. Kódex pochádza z dielne združenia Interactive Advertising Bureau Slovakia, ktoré bolo v minulosti známe ako Asociácia internetových médií, a je v mnohom podobný etickému kódexu, ktorý bol pred niekoľkými rokmi prijatý v Českej republike.

Kódex rieši mnohé otázky preberania obsahu na internete, od využívania cudzieho obsahu cez uvádzanie zdrojov a hypertextových odkazov až po nakladanie so záznamami vo forme zvuku alebo obrazu, nakladanie s obsahom vydaným tlačovými agentúrami a prístup k webovým stránkam, ktoré sa správajú ako agregátory.

Kódex uvádza, že pri využití cudzieho obsahu je potrebné uvádzať zdroj, na ktorý treba uviesť odkaz. Odkaz pritom musí byť uvedený na konkrétny prevzatý článok a nie na domovskú stránku servera, z ktorého článok pochádza. Portály, ktoré sa kódexu pridržiavajú, môžu citovať spravodajský servis tlačových agentúr iba v prípade, že s ňou majú uzatvorenú zmluvu. Fotografie, obrázky a videá môžu využívať iba so súhlasom ich pôvodcu (tzn. nepostačí im ani uvedenie zdroja). Stránky pôsobiace ako agregátory sa môžu venovať preberaniu cudzieho obsahu iba vtedy, ak jednoznačne navedú svojich čitateľov k tomu, aby navštívili web, z ktorého bol obsah prevzatý.

Prijatý kódex je v súčasnosti v tzv. edukačnej fáze, ktorá potrvá do 30. júna 2015. V tejto fáze sa predpokladá, že sa objavia oblasti, ktoré bude treba zlepšiť. Kódex platí iba pre členov IAB Slovakia a médiá zapojené do oficiálneho auditu návštevnosti slovenských webov AIMmonitor. Dáta z AIMmonitor slúžia zapojeným serverom a inzerentom pri nákupe, plánovaní a vyhodnocovaní reklamy. Stránky, ktoré by kódex preberania obsahu na internete porušovali, môžu byť postihnuté vyradením z merania návštevnosti cez AIMmonitor.

 

Mnohé pozitíva

Slovenský kódex preberania obsahu na internete môže byť prínosný v mnohých ohľadoch.

Hlavné pozitívum sa skrýva v tom, že kódex sa venuje dlhodobo neriešenej problematike korektného preberania cudzieho obsahu, čím bojuje proti stránkam, ktoré systematicky profitujú z cudzieho obsahu.

Tento kódex nenapáda slobodu užívateľov na internete, ako to od prvých správ o jeho príprave a po jeho prijatí mylne predpokladala menej informovaná verejnosť, ktorá - ako vieme - bežne preberá cudzí obsah, sťahuje cudzie fotografie a cudzie videá, a neláme si hlavu nad dodržiavaním autorského zákona a etiky citovania.

Kódex je prísľubom, že sa zníži počet alebo význam stránok, ktoré preberajú cudzí obsah bez uvedenia zdroja, ba dokonca ho vydávajú za svoj vlastný, čím si na internete neoprávnene získavajú veľkú pozornosť.

Kódex by mohol niektorých vydavateľov naučiť, ako majú uvádzať zdroje fotografií alebo obrázkov. Verte či nie, aj medzi veľkými slovenskými webmi sa nájdu také, ktoré za zdroj fotografie nepokladajú autora, ako sa to robiť má, ale napr. sociálnu sieť, na ktorej fotografiu našli, alebo všeobecne internet.

Podobné je to i v prístupe k videám, ktoré si niektoré veľké slovenské servery bez okolkov sťahujú z cudzích stránok a vkladajú ich do vlastných prehrávačov, čím ich vlastne vydávajú za svoje vlastné. A čo je ešte nekalejšie, do týchto neprávom stiahnutých videí neraz vkladajú svoju vlastnú reklamu.

 

Aké sú negatíva

 

Kódex preberania obsahu na internete má mimo svojich pozitív aj viaceré negatíva.

Za najväčšie negatívum tohto kódexu možno považovať, že sa ním musia riadiť iba zapojení vydavatelia. Týchto zapojených vydavateľov je sotva niekoľko desiatok. Ostatné stránky, na ktoré sa tento kódex nevzťahuje, môžu teda naďalej vykrádať cudzie weby a priam beztrestne porušovať autorský zákon.

Diskutabilné je aj zavedenie tzv. etickej komisie, ktorá má dohliadať na dodržiavanie tohto kódexu. Členmi etickej komisie sú zástupcovia serverov, ktoré sú zapojené do auditu AIMmonitor. Členovia etickej komisie budú pri kontrolách rozhodovať a odporúčať v tajnosti, a ak sa rozhodnú priniesť nejaké informácie aj verejne, budú v prvom rade iba vzdelávať (inak povedané: samozvane odporúčať, ako pri preberaní cudzieho obsahu postupovať). Je pritom veľmi zvláštne, že edukačné odporúčania sa chystajú rozdávať práve zástupcovia veľkých médií, u ktorých sa neraz stáva, že aj ony samé opakovane porušujú podmienky preberania cudzieho obsahu.

Ďalším negatívom môže byť pristupovanie k porušeniu tohto kódexu. Weby, ktoré ho porušia, môžu byť vyradené z auditu AIMmonitor. To ale okrem iného znamená, že budú vyradené z kľúčových zoznamov, ktoré sú na slovenskom internetovom trhu rozhodujúce pre reklamné aktivity. Je teda na uváženie, či zavedenie kódexu preberania obsahu na internete nie je v prvom rade cestou, ako si najväčší internetoví hráči ustrážia svoje reklamné možnosti a tieto zároveň vezmú tým, ktorí ich kódex porušia. To tiež môže nasvedčovať tomu, že veľkým hráčom na trhu bude vyhovovať, ak pochovajú každého agregátora, ktorý náhle ovládne štatistiky návštevnosti a reklamné možnosti im na moment vezme. Samozrejme, bude asi len otázkou času, kedy agregátory a iné stránky mimo kódexu nájdu spôsob, ako sa pred portály spod auditu AIMmonitor dostať. Koniec koncov, návštevnosť sa nemeria iba cez AIMmonitor, reklamy sa predávajú aj inými cestami a dosah si možno vybudovať aj za pomoci sietí, na ktorých je dohľad nad preberaním cudzieho obsahu na inej úrovni (napr. sociálne siete).

Kontroverzné sú aj stanovy hovoriace o tom, že weby pridŕžajúce sa tohto kódexu nesmú v žiadnom rozsahu citovať tlačové agentúry, a ak to chcú urobiť, musia s nimi mať podpísanú zmluvu. Kódex sa v tomto smere dokonca stavia pred autorský zákon, v ktorom je všeobecne zaužívané citovanie v únosnej miere. Prirodzene, autorský zákon je viac, takže krátke citácie zo slovenských a svetových agentúr či iných zdrojov bude môcť využívať hocaká stránka aj bez toho, či existuje alebo neexistuje nejaký kódex preberania obsahu na internete.

 

Ako sa vyčleniť

Napadá vás, že slovenský kódex preberania obsahu na internete je tu vlastne iba pre veľké slovenské weby (nazývajú sa tiež ako "dôležité") a pre to, aby si tieto weby lepšie podelili zisky z reklám?

Napáda vás, že najlepšie je asi presadiť si svoje, založiť si vlastnú skupinu a uchádzať sa o podiel na reklamnom trhu inou cestou, ktorá skutočne existuje, aj keď kódex sa snaží vytvárať dojem, že je tomu inak?

A napadá vás, čo sa asi stane, keď audit AIMmonitor jedného dňa prestane byť jediným slovenským auditom, ktorý rešpektuje celý trh, ani nehovoriac o tom, že už dávno existujú aj iné audity, pomocou ktorých možno vierohodne merať návštevnosť a deklarovať tieto štatistiky reklamným partnerom a inzerentom?

Ak vás to napadá, tento kódex určite vidíte ako diskutabilný.

Je do istej miery napodiv, akým právom sa nejaké samozvané združenie plánuje vyjadrovať k postupom, ktoré používa niekto iný, a tobôž vtedy, keď jeho vlastní členovia sami vykrádajú zahraničné stránky, často neuvádzajú žiadne zdroje, nimi prevzaté články sú plné rozličných gramatických a štylistických chýb, na ktorých je badateľný nešikovný preklad, a v konečnom dôsledku sa ešte spolčujú so stránkami, ktoré im neukrojili kus koláča z predaja reklamy, pretože ak by to urobili, boli by za to potrestané, aby im možnosti na reklamu viac nekradli.

Zavedenie slovenského kódexu preberania obsahu na internete je presne tým vyčleňovaním z väčšej skupiny z úvodu tohto článku. Priznám sa, že mne osobne to trocha pripomína i problémy so zavádzaním elektronického zdravotníctva v Českej republike, čomu som sa profesijne venoval v minulosti pri príprave rozsiahlej štúdie.

V skratke sa tam ukázalo, že celoplošné eHealth (elektronické zdravotníctvo) na národnej úrovni sa v Čechách tak ľahko nepodarí zaviesť, takže niektoré spoločnosti sa svojím prístupom odtrhli od iných, vytvorili pracovné skupiny, zaviedli vlastné postupy, začali sa ich držať a k ostatným spoločnostiam začali vzhliadať s vierou, že tieto sa k nim časom pripoja a podpíšu im to, čo majú možnosť podpísať. Takýto postup je síce úctyhodný, pretože nasvedčuje tomu, že existujú rôzne autority, ktoré chcú s neblahým stavom v krajine niečo urobiť, a tobôž keď vidia, že štát nerobí nič. Na druhú stranu ale stále platí, že ide o nekoncepčné vyčleňovanie, ktoré má význam iba pre malú časť organizácií, zatiaľ čo podmienky ostatných zostávajú také, aké boli predtým.

Zavedenie slovenského kódexu preberania obsahu na internete je tomuto príkladu z oblasti českého elektronického zdravotníctva veľmi podobné, pretože žiadny kódex nemôže mať taký dosah, aby dokázal zmeniť podmienky pre všetky servery bez ohľadu na ich veľkosť, "dôležitosť" alebo mieru, akou lákajú inzerentov. Takýto dosah môže mať iba jediné, a to je zákon. Celoplošnú zmenu by teda priniesla iba výrazná revolúcia v autorskom zákone, platná pre všetkých bez ohľadu na ich postavenie na trhu alebo používané praktiky.

Ošetrenie aplikácie autorského zákona na internete by v tomto smere znamenalo oveľa viac, pretože kódex preberania obsahu na internete sa dotýka iba veľkých mien na trhu, je priveľmi okato spojený s reklamnými aktivitami a svojím vyčleňovaním sa vlastne sám pripravuje o možnosť mať celospoločenský dopad.

Martin Užák | 14.05.2015