26. októbra 2016

Ghostwriting v praxi: Donald Trump

Praktických príkladov z oblasti ghostwritingu nie je nikdy dosť. Tento raz o jednom rozporuplnom prípade, ktorý sa v posledných týždňoch pretriasa na verejnosti viac ako kedykoľvek predtým.

  
Pokiaľ sledujete zahraničné politické dianie, určite viete, že v súčasnosti hýbe politickým spektrom predvolebný boj Donalda Trumpa a Hillary Clintonovej o pozíciu nového prezidenta Spojených štátov amerických. Obaja prezidentskí kandidáti v posledných týždňoch hovoria nielen o svojich preferenciách a víziách, ale často sa opierajú aj do svojho protivníka a snažia sa ho zdiskreditovať, ako to, koniec koncov, chodí v každej predvolebnej kampani. Podobnou formou vystupujú na verejnosti aj iní jednotlivci. Tí dávajú na známosť, ktorý z kandidátov im imponuje, prečo ho podporia na úkor toho druhého a v čom je ten druhý horší ako ich favorit.

Trump i Clintonová sa môžu spoliehať na mnoho verejne známych postáv, ktoré im vyjadrujú svoju podporu a tým ovplyvňujú svojich sympatizantov - potenciálnych voličov. Nájdu sa však aj takí, ktorí s prezidentskými kandidátmi v minulosti pracovali, ale dnes ich viac nepodporujú. A stále viac takýchto odporcov má najmä Donald Trump, čomu dopomáhajú jeho niekedy mimoriadne kontroverzné a urážlivé výroky. 

Jednou z vôbec prvých osobností, ktoré sa Trumpovi v jeho snahe stať sa prezidentom USA otočili chrbtom a verejne poukázali na jeho nedostatky, bol americký novinár, autor, rečník a ghostwriter Tony Schwartz.


Embed from Getty Images


Schwartz pracoval s Trumpom na knihe Trump: The Art of the Deal (Umenie urobiť dohodu). Kniha vyšla v roku 1987 a rýchlo sa stala jednou z najpredávanejších kníh o podnikaní, obchode, peniazoch a ceste k úspechu (populárna to téma, o ktorej dnes píše prakticky každý známy biznismen). O tom, že kniha bola napísaná na báze ghostwritingu, sa všeobecne vedelo. Ak by ste o tom pochybovali, už na prebale na vás vyskočia veľké písmená, hovoriace o autorovi a jeho asistentovi - nepriznanom autorovi ("Donald J. Trump with Tony Schwartz"). Pokiaľ sa s niečím takým stretnete - pokiaľ napr. natrafíte na slovíčko "with", je to dobrá záruka toho, že dielo v skutočnosti nepísal len ten, kto je vedený ako autor, a že jeho asistent / spoluautor nemusel byť len editorom, ktorý napísaný text iba korigoval.

Trump a Schwartz mali zisky z predaja knihy podelené rovnomerným dielom. Obaja na nej zbohatli a dlhé roky nemali problém rešpektovať fakt, že na nej spolupracovali. Ani jeden z nich nehlásal, že by to bola výhradne jeho kniha; ani jeden z nich nerozoberal, kto mal aký podiel na tom, že z knihy sa stal bestseller.

Toto všetko sa zmenilo v júni 2015, kedy Donald Trump po prvýkrát verejne oznámil, že sa stane republikánskym kandidátom na prezidenta USA vo voľbách, ktoré vyvrcholia koncom tohto roka. Trump pri tej príležitosti vyhlásil, že Američania "potrebujú lídra, ktorý napísal knihu Umenie urobiť dohodu." Schwartzovi v tom momente preblyslo hlavou, že potom by mal na prezidenta kandidovať on a nie Trump.

Dokým Trump neprišiel s vyhlásením, že kniha Umenie urobiť dohodu je iba jeho, Schwartz sa k jeho osobe vôbec nevyjadroval. Po tomto vyhlásení však naznačil, že Trump klame, pretože knihu jednoducho nenapísal.

V dôsledku týchto udalostí Schwartz najskôr uvažoval o tom, že k tejto téme napíše samostatný článok, aby sa dištancoval od Trumpových vyjadrení a dal najavo, že s ním nesúhlasí. Vadilo mu napríklad, že Trump vo svojich vyhláseniach často uráža národnostné menšiny a rôzne spoločenské vrstvy. Usúdil však, že by to bolo podozrivé, keďže z predaja daného diela profitoval aj on sám. Mlčanie sa rozhodol prelomiť až v exkluzívnom rozhovore pre magazín The New Yorker. Doviedlo ho k tomu vlastné svedomie. Uviedol, že by si neodpustil, ak by zostal ticho a Trump by bol nakoniec zvolený za prezidenta.

Schwartz v rozhovore odhalil, ako s Trumpom spolupracoval (a že to bola spolupráca vskutku netradičná - priam nevhodná pre písanie vo sfére ghostwritingu), ako máličko Trump na jeho textoch menil a s akou radosťou prijal umelo vytvorený profil roztomilo drzého biznismena s neutíchajúcim talentom pre podnikanie. Schwartz sa ale mal presvedčiť, že Trump je len nebezpečne impulzívny, extrémne nesústredený a sebecký človek, ktorý sa nestará o druhých, ako kniha naznačuje; nutkavo baží po pozornosti a vedome a premyslene zapiera skutočnosť, že v jeho kariére mu výrazne pomohol jeho otec Fred. Schwartz prirovnal písanie knihy k svini pomaľovanej rúžom (doslova). Oľutoval, že Trumpa prezentoval ako starostlivého podnikateľa, ktorému záleží na iných. Vyhlásil tiež, že ak by túto knihu písal dnes, nielenže by Trumpa vykreslil inak, ale že by dielo tituloval názvom Sociopat.

Schwartz po vydaní predmetnej knihy dostal od Trumpa ponuku na písanie ďalšieho diela. Túto ponuku však odmietol, pretože po prvej takejto skúsenosti a spolupráci s Trumpom sa necítil najlepšie. Rozhodol sa, že svoj podiel zo zisku venuje na charitu. Páčila sa mu predstava, že čím viac kusov knihy sa predá, tým viac peňazí podaruje ľuďom, ktorých práva sa Trump snaží ukrátiť, hoci on sám tvrdí presný opak.

Schwartz si bol vedomý toho, že Trump ho po prevalení vyjadrení o spôsobe vzniku knihy môže napadnúť, a tak sa aj stalo. K žalobe, ktorou by Schwartza obvinil, že porušil vzájomnú zmluvu a o ghostwritingu verejne prehovoril, sa ale (zatiaľ) neodhodlal, pretože by mu to uškodilo v prezidentskej kampani. Schwartz sa na oplátku nechal počuť, že to neberie osobne, pretože Trump to ani osobne nemyslel, keďže každého človeka vníma tak, akoby ho mal použiť iba na jeden konkrétny účel, a že každý jeden človek je pre neho nahraditeľný.

Ďalšie pasáže rozhovoru, v ktorom Schwartz tieto a mnohé iné názory prezentoval, si môžete prečítať na stránkach magazínu The New Yorker v článku Donald Trump's Ghostwriter Tells All. Obraz o tom, ako vyhrotene a komplikovane niekedy môže prebiehať ghostwriting v praxi, si teda môžete urobiť aj sami.

Ghostwriting má vykresliť autora v takom svetle, aby bol akceptovaný verejnosťou. Má ho predstaviť v stráviteľnej forme, aby sa jeho kniha dobre predávala. Ghostwriter si pri tom musí uvedomiť, že je platený za to, že verejnosti prezentuje príbeh osoby, ktorá si ho najala, nie svoj vlastný príbeh a názor. Je nemysliteľné, aby ghostwriter neskôr porušil zmluvu a verejne rozprával o tom, ako so svojím klientom pracoval. Dokazuje tým len to, že pri písaní nebol úprimný, zamlčal mnohé skutočnosti a svojho klienta vykreslil zle.

Celý tento prípad ukazuje, že pokiaľ je písanie už v zárodku znepokojujúce a neprebieha tak, ako pri ghostwritingu prebiehať má, nemusí to viesť k ničomu dobrému. Pokiaľ ghostwriter obchádza nelichotivé udalosti a detaily, nikto ho za to karhať nebude, ale nakoniec môže napísať knihu, ktorá nebude verným obrazom o uvedenom autorovi. Keď sa tak naozaj stane, na ľútosť môže byť neskoro - aj po dlhých rokoch.

Presne toto sa stalo v prípade predmetnej knihy, a až nasledujúce dni prezidentských volieb, v ktorých sa rozhodne o osude jednej z najmocnejších a najvplyvnejších krajín sveta, ukážu, či a aké následky to prinesie - tzn. či mal Tony Schwartz pravdu a prezidentom USA sa môže stať človek, ktorý môže byť pre spoločnosť nebezpečný, alebo či zo seba urobil blázna a tým zároveň pošpinil a zahanbil fach menom ghostwriting.


Stojí za zmienku: Komentár ghostwriterky Toni Robinoovej