Umelecký opis: Táto ulica mi je známa

Inšpirujte sa pri písaní umeleckého literárneho opisu na tému "Táto ulica mi je známa", alebo si predstavte ten váš malý kúsok domova, s ktorým sa stretávate každý jeden deň.

Znova raz svitá, znova raz sa zmráka. Nech sa vraciam späť, nech odchádzam do dialí, môj domov nie je iba ligotavým drahokamom za nebeskými bránami. Prichádzam, a čo i len z výšin naň hľadím, a čo i len za chrbtom ho cítim, stále som v ňom.

Návraty sú magické ako biela prikrývka, rozprestierajúca sa navôkol za februárového hašterenia anjelov. Odchody zasa márnia moju myseľ a až vo chvíli, kedy zatvorím dvere a prikážem útlej železnej bráne, nech pokľakne a vpustí ma von - do toho širokánskeho sveta, až vtedy náhle viem, že mojím domovom nie sú len štyri biele steny, stojace okolo mňa ako kvarteto nočných strážcov, ktorým radno len dôverovať. Ak domov srdcom je mojím, ulica pred ním, tá širokánska pláň majestátnych kamenných skulptúr, tá je mojou dušou. Tá je slobodou, radosťou i zármutkom. Len tá ma ako prvá víta, len tá ma ako posledná odprevádza.

Udivený hľadím na nádheru všetkých tých okien, hľadím sťaby do osudov mojich priateľov, susedov a známych. Tvoríme spolu jeden skvostný, no zároveň skromný kvietok - kvietok rozkvitajúci v pestrých letách a odpočívajúci za chladných a sivých dní, tých februárových dní, ktoré sú balzamom na unavenú dušu. Ulica táto mi je známa - nie mŕtvou, nie odvrhnutou na okraj úvrate je, nie kamenne chladnou a mlčanlivou. Či sneh, či nebeské slzy a či lúče slnka usmievajúceho sa ako pár detských očí upadajú na ňu, otvára ona vždy svoje široké náručie, na ktorého koniec ani len nedovidím. Stĺporadie našich osudov na tej opačnej strane tak malé sa javí, až priateľu, vidím ťa v diali stáť, a tak blízko môjmu srdcu si práve, že dokážem ťa uchmatnúť medzi dva prsty. Naše cesty sú bujaré, usmievavé i smutné, sú pohodlné, unáhlené i vzájomné. Nech čokoľvek nás na nich postretne, stojí za nami náš malý domov, ten domov pod našimi topánkami, ktorý nás drží v spojení a zaznamenáva všetko, čím si popri ňom prejdeme, čím si preskáčeme, prebeháme, prekotúľame a prekĺžeme.

Z nadhľadu vtáčieho je ulica drobnou čiarkou na dlani, ktorá nás všetkých spája. Je dúhou, niekedy poľnou cestou zaprášenou, až káže nám spomaliť, zastaviť, skloniť hlavu, obzerať sa späť a hľadieť navôkol. Tvarované skaly a temné múry budov sú inventárom našich spomienok, radostí a starostí; sú prívetivé ako oči starého otca, ktoré znesú pod nohy čokoľvek, čo si na svete možno priať. V nociach stojí ulica i pred hviezdami. To ona ako prvá predstavuje nám svetlo, to ona ako prvá mení pomocnú ruku za ukazovák a udáva nám smer, ktorým sa vydať. Bez nej by som ťa - susedu a priateľu, predsa ani nepoznal; bez nej by bol môj život ukrátenejší a žalostnejší. Ulica naša je hodvábnym kobercom nesúcim nás tam, kde si naše oči zažiadajú. Hebká, tak krásna, ulica mne tak známa. Je ako vyschnutý lesný potok, v ktorom znenazdajky objaví sa ryčiaci a burácajúci život, aby nocou ten malebný hlások utíchol a nechal sa unášať na slasti odpočinku. Mlčí, nikdy neprehovorí, beztak si všetko pamätá. Nezabúda a nemýli sa. Žije. A vďaka nej žijeme aj my.

Je vôbec niečo, čo nám v našom vzájomnom objatí chýba? Je niečo, čo štetec maliara nenamaľoval? Skvostné tehlové domy nám venujú svoje teplo. V šťastí sú sladkými cukrovými chalúpkami, z ktorých si každý môže ukrojiť trocha svojho blahobytu. V nešťastí sú zasa prístreškom, v ktorom od nás pred domom ukrývajúca sa matička očakáva uzmierenie a nájdenie podpory, pomoci. Sem i tam nás obklopujú košaté stromy posypané zlatom a striebrom, ako sa ligocú samým bohatstvom pri odrazoch od asfaltových mriežok. Priedomky sú zasa vystlané zelenkavo kvitnúcim podnosom, ktorý sa nesie sťaby brečtan pučiaci na rohoch v divoké malinčie, jarabičie, slimáčie, ba čokoľvek, čo si možno želať. Obloha je tu v noci zmenená na žiariacu kyticu upletenú z farieb mesiaca, hviezdičiek a nočných lámp. Svetlo je tak blízko, až sa ho možno dotknúť. Svet nie je rozdielny, tu je svet len jeden jediný, bez hraníc a odlišností. Obloha s ním splýva, a ja kráčam po ulici, ktorú tak dobre poznám. Moja rodná ulica, ulica, na ktorej bývam.

Martin Užák | 16.05.2011