Autorský zákon v praxi

Praktickej interpretácie autorského práva nikdy nie je dosť, tento príspevok preto poukazuje na aplikáciu autorského zákona na výstredné podmienky tvorby elektronickej knihy Rock Club očami štamgastov.
   
Autorské právo je problematika, ktorá je s akoukoľvek tvorbou a prezentáciou vlastnej práce či práce iného autora spájaná so samozrejmosťou. Autorský zákon v umeleckých sférach tvorby (t.j. akejkoľvek tvorby vyjadrenej v akejkoľvek forme) patrí medzi najrozšírenejšie pravidlá, ktoré je potrebné rešpektovať.

"Autorské právo na dielo vzniká okamihom, kedy je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, účel, kvalitu alebo formu vyjadrenia."

S citáciou, ktorá nadväzuje na konkrétne zbierky zákonov (v SR zákon č. 618/2003 Zb. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, v ČR zákon č. 121/2000 Zb. o práve autorskom, o právach súvisiacich s právom autorským a o zmene niektorých zákonov; platnosť pre marec 2011), sa človek môže stretnúť na každom kroku. Táto citácia je dostatočne rozšírená, bežná a prirodzená.

Ako však naša podivuhodná stredoeurópska realita nasvedčuje, verejnosť pozná tieto stanovy iba z teoretického hľadiska. Skutočná a názorná prax je žiaľ niečo, s čím sa človek u nás bežne (a nepochopiteľne) nestretáva. Slovenské i české podmienky sú plné paragrafov, vyhlásení a usmernení, ktoré sú síce prekrásne široké, no ktorým bežný človek i napriek ich "úplnosti a jednoznačnosti" skrátka nerozumie. Čo je však smutnejšie, pre naše domáce podmienky je príznačné aj ignorovanie základnej potreby vysvetliť bežným ľuďom, čo všetky tie tony "múdrych rečí" znamenajú v skutočnosti - v praxi.

Osobne pracujem s autorským zákonom celý život. Verte či nie, i dnes možno v našich stredoeurópskych podmienkach natrafiť na autora alebo webmastera, ktorý tento zákon nielenže ignoruje, ale ani nedokáže aplikovať v praxi a nerozumie tomu, čo by malo byť prakticky základom jeho kvalitného a legálneho vystupovania. Prezradiť niečo viac a vysvetliť, ako všetko v skutočnosti funguje, nie je žiadnou písanou povinnosťou, čo práve u nás platí doslovne. Naša spoločnosť skrátka dospela do tak ohromného bodu, že už ani obyčajná a prostá rada, ktorá ušetrí tony času a námahy, dnes nie je zadarmo.

Nikdy by som nechcel, aby sa nezrovnalosti súvisiace s autorským zákonom vyskytovali i v rámci blogu Literatúra bez príkras alebo rôznych kníh, prác a periodík, ktoré tento blog predstavuje. O autorskom zákone a základných stanovách, ktoré sú aplikované do bezprostrednej praxe podmienok blogu, sa môžete dočítať prakticky od jeho vzniku. Aktuálny článok teda možno vnímať ako doplnenie jednej širokej témy, ktorej sa na tomto blogu venuje veľká pozornosť, alebo ako určité zakročenie proti fádnosti zákonných stanov.

Autorský zákon je v tomto článku približovaný na pozadí reálneho príkladu, ktorý má na týchto stránkach ten najpriamejší možný súvis. Kľúčové práva sú predostreté v rovine dávnych a značne osobitých príprav elektronickej knihy Rock Club očami štamgastov, keďže tieto prípravy odkryli mnoho najrôznejších uhlov pohľadu, akými možno na autorský zákon a jeho aplikáciu v praxi nazerať.

Je zrejmé, že autorský zákon nemožno ani v praxi vysvetliť iba jedným uceleným článkom, keďže má nehorázne mnoho podôb, zákutí a odnoží riešenia. I preto sa problematika dotýka konkrétneho merita veci, aby mohla byť v budúcnosti priblížená znova iným spôsobom, za iných okolností a na základe iného príkladu.

Pred nazretím do zákutí autorského zákona nemožno vynechať niekoľko slov k samotnej knihe Rock Club očami štamgastov, ako i zopár stručne predstavených obmedzení, ktoré sa s jej uverejnením spájali.

Knižka, ktorej spoluautorom je môj dobrý priateľ Ján "Johny" Mihál, bola dokončená v roku 2010. Dielo popisuje slávny nitriansky rockový podnik naOZZaY a okrem histórie a popisu klubu venuje pozornosť aj míľnikom veľkej rockovej muziky či spoluautorovým notesom, ktoré počas niekoľkých rokov svojej existencie zachytávali atmosféru podniku v jeho bežnej prevádzke. Texty knihy sú doplnené o stovky fotografií, rôzne výroky protagonistov a ich vzájomné vzťahy, čo výrazne podčiarkuje i široká medzinárodná účasť. Kniha bola po prvýkrát uverejnená 8. marca 2010 a od 1. februára 2011 je k dispozícii v 206-stranovej PDF forme.

Pôvodný rozmer knihy bol omnoho širší. K jeho skráteniu prispel práve autorský zákon.

U originálnej (a ďaleko rozsiahlejšej) podoby knihy išlo v rámci rešpektovania autorských práv o podtrhnutie značného objemu rôznych prevzatých, citovaných, parafrázovaných a venovaných informácií.

Od začiatku tvorby knihy sme počítali s maximálnou mierou využitia autorizácie cudzích textov a fotografií, čo znamená, že všetky informácie boli po zhromaždení a uvedení do konkrétnej podoby pripravené na schválenie vlastníkov autorských práv. A práve v týchto skutočnostiach nás pribrzdil autorský zákon, ktorý z pôvodne veľmi širokého diela vytvoril len akúsi "skrátenú verziu", tú, ktorá je k dispozícii.

S týmto postupom sme vzhľadom na autorizáciu vopred počítali a doslova si počkali, koľko povolení nakoniec dostaneme, čo sa ale nie vždy stretávalo s pozitívnym ohlasom vlastníkov práv. Je totiž pravdou, že ak do hry vstupuje autorský zákon (t.j. serióznosť), človek k danej skutočnosti pristupuje zväčša obozretnejšie a materiály, ktoré venoval pôvodne, neskôr prezerá a schvaľuje s celkom iným pohľadom.

Hlavnými vlastníkmi autorských práv, ktorých rôzne informácie (texty, fotografie) sme v knihe použili, boli okrem samotného vedenia Rock Clubu naOZZaY aj priami protagonisti, ktorých sa zozbieralo takmer 130. Protagonistov, ktorí sa k uverejneniu nevyjadrili alebo s ním priamo nesúhlasili, sa našlo približne 50.

Okresaním pôvodnej predbežnej verzie knihy o 500 stranách a viac ako 800 fotografiách vzniklo dielo o rozsahu 200 strán s približne 350 použitými fotografiami. Autorský zákon tu zohral rozhodujúcu úlohu, keďže pri veľkom rozsahu knihy ho vonkoncom nešlo obísť, čo je v dnešných podmienkach bežné.

Priama a bezprostredná, no vopred pripravená autorizácia, ktorú sme so spoluautorom zvolili, bola hlavným dôvodom toho, že projekt nakoniec neskončil fraškou a neuverejnením. Ak sa preto niekedy odhodláte k príprave diela, ktoré je plné materiálov podčiarknutých cudzími vlastníckymi právami, postupu o pôvodne širokej príprave a až následnej selekcii sa netreba obávať - naozaj sa z neho dá "vysomáriť".

Vlastnícke práva iných osôb dokážu autora, ktorý by ich po správnosti mal preukázať, zasadiť do pozície, z ktorej musí svoje pôvodné dielo výrazne okresať. U našej knižky platilo toto pravidlo dvojnásobne.

Dlhodobejšie status quo originálnej verzie sa tiahlo k prelomu rokov 2009 a 2010, k čomu okrem potreby dôsledného citovania cudzích informácií prispel aj značný encyklopedický rozmer, ktorého zabezpečenie si za maximálneho rešpektu voči autorskému zákonu vyžadovalo fúru ďalšieho a ďalšieho času. Medzi problémy, ktoré uverejnenie knihy oneskorili, patrila aj nemožnosť kontaktovať všetky zainteresované osoby.

Je teda zrejmé, že komplexnosť pôvodného diela bola po mnohých stránkach neudržateľná. Samozrejme, porušovanie autorských práv iných osôb nikdy nemožno z týchto tvorivých sfér celkom vymazať, na čo v prípade získavania povolení slúžia okrem priamych poplatkov za vlastnícke práva i následne poplatky a postihy u nelegálne šírených informácií (o súdoch sa ani nezmieňujem - tie obvykle riešia až tie najzávažnejšie porušenia). Medzi dohodou stanovenou pred a po uverejnení knihy je teda ohromný rozdiel.

Poplatky za povolenie publikovať fotografiu alebo opis inej osoby sú dnes krajným riešením. Oslovení dotyční (alebo agentúry, ktoré fotografie vlastnia alebo ich vlastníkov zastupujú) väčšinou žiadne peniaze nevyžadujú a z propagácie v literárnej podobe sú jednoducho nadšení. Vďaka "komerčnému neporiadku" a nekontrolovateľnosti internetových databáz sa však tieto povinnosti autorov beztak často obchádzajú. Je ťažké ich striktne a bez výnimky dodržiavať, a rovnako je ťažké ich z opačnej strany ustrážiť. O nič obzvlášť závažné sa väčšinou nejedná - koniec koncov, keby sa tieto práva striktne dodržiavali, nemohli by vzniknúť mnohé známe reportáže alebo umelecké fotografie (samozrejme s výnimkou bulváru).

V podmienkach originálnej podoby našej knihy sme sa skutočne nemohli spoliehať na prípadné sankcie plynúce z nedodržania autorského zákona, a to vzhľadom na pôvodný široký záber diela. Čím je pestrosť diela (tzn. množstvo použitých citácií, cudzích informácií a fotografií) väčšia, tým väčšej dôležitosti doznáva správne a legálne používanie týchto informácií. Neplatí to len v ojedinelých prípadoch, ako napr. 70 rokov od smrti originálneho autora, kedy povolenia i dedičské práva strácajú význam.

Pravdepodobnosť, že sa autorovi diela ozve vlastník konkrétnej fotografie alebo agentúra zastupujúca hudobné teleso s tým, že na uverejnenie materiálu neboli získané žiadne povolenia, je naozaj minimálna, ale vždy existuje. V klasických prípadoch dotknutá strana berie do úvahy fakt, že dielo nie je vydané vydavateľstvom, neprináša zisk a je napísané pre "prosté potešenie známych, priateľov a zopár záujemcov". Vo väčšine prípadov sa človek pod týmto postupom pobaví a trébars si dielo vypýta ako určitú kuriozitu.

Riziko, kedy sa v najhoršom prípade spätne uhrádza poplatok za nelegálne uverejnenie informácie alebo fotografie, sme si však v rámci originálnej verzie knihy nemohli dovoliť. Riziko ako také bolo síce nízke, no v prenesení do podmienok širokého originálu knihy prerástlo do nepríjemných rozmerov.

Obvyklý poplatok za uverejnenie cudzej fotografie predstavoval za starej meny sumu okolo 500 Sk. V originálnej podobe knihy boli z celkového počtu 800 fotografií autorizované asi dve tretiny, čo by v súčte a pri najhoršom možnom scenári znamenalo spätné uhrádzanie sumy o približne 135 tisícoch Sk. Je preto nad slnko jasné, že človek hovoriaci o svojom diele ako o radosti vlastnej a radosti určenej pre zopár ľudí by pri takejto monštruóznej konštelácii autorsky nepodtrhnutej knihy nemohol s argumentmi nikde a nikdy uspieť.

Samozrejme, tento desivo pôsobiaci obrázok nie je celkom reálny. Ak by však autor uverejnil miesto niekoľkých nelegálnych fotografií takmer tri stovky takýchto kúskov, počet obvinení a teda i hodnota následnej sumy za spätné poplatky by mohli rapídne narásť. Pri poznaní týchto a podobných čísel snáď ani nemožno nájsť duchaprítomného autora, ktorý by sa s podobnými postihmi zahrával.

Dodržiavanie autorského zákona v dielach, v ktorých autor využíva myšlienky a informácie cudzích osôb, má veľký význam. Uverejnenie vlastnícky nepodčiarknutých informácií a ich spojenie s prípadnou následnou úhradou spätných poplatkov je extrémom, no môže byť realitou, najmä ak si opačná (dotknutá) strana uvedomí, že z nevedomosti alebo nepripravenosti chybujúceho autora môže vyťažiť (t.j. zarobiť).

Poplatky spájané s povolením na uverejnenie nie sú s výnimkou encyklopedicky postavených kníh celkom bežné. Ak však vyriešené neboli, možno ich naozaj vymáhať, a to bez ohľadu na druh a rozsah knihy.

V "nenáročne postavených knihách vlastnej tvorby" sa porušenie autorských práv nájde ojedinelejšie, pričom po vzájomnom dohovore sa naň môže rýchlo zabudnúť. U rozsiahlejších diel, ktoré sú preplnené cudzími informáciami a fotografiami, je v prípade porušenia autorského zákona pravdepodobnejší opak.

Oko sa dá prižmúriť vždy, k čomu dopomáha najmä fakt, že je prakticky nemožné zohnať kontakty na všetkých pôvodných autorov (vlastníkov autorských práv). Neistotu v týchto právach je však vždy lepšie riešiť okresaním pôvodných plánov, čo sme so spoluautorom volili i v prípade nášho diela. 

Martin Užák | 28.02.2011