O
legendárnom Bonovi Scottovi bolo napísané snáď už všetko, čo napísané
byť mohlo. Aký však tento fenomenálny spevák kapely AC/DC v skutočnosti
bol? To môžu poodhaliť iba tí, ktorí ho poznali.
V detstve sa naučil hrať na bicie. Ako
15-ročný sa ocitol v polepšovni. Pracoval na pošte, v baroch i na
parkovisku nákladných automobilov. Postupom času začal spievať a do oka
mu padla rokenrolová sláva. Mal vážnu nehodu na motorke, po ktorej
strávil tri dni v kóme. Následne po prvýkrát narazil na AC/DC, ku ktorým
sa v októbri 1974 pridal ako spevák, aby svet začal baviť svojou
výstrednosťou a suverénnou charizmou nenapodobiteľného šoumena. Keď vo
februári 1980 náhle zomrel, svet vo svojej mienke k nemu zvážnel a začal
ho vnímať ako jedného z najlepších a najvýznamnejších rockových
spevákov všetkých čias.
Prečítajte
si o originálnom umelcovi menom Bon Scott na podklade spomínania
štyroch osobností, ktorých slová boli zaznamenané vo fascinujúcej
retrospektívnej knihe AC/DC The Early Years With Bon Scott od
spisovateľa Neila Danielsa a anglického vydavateľstva Independent Music
Press z roku 2013.
______________________________
Angus Young, gitarista AC/DC (via Tom Beaujour, Guitar World; 1998):
"Na
niektoré veci, ktoré robil, som hovoril, že do toho ani náhodou nejdem.
Bol napodiv dosť ohybný, možno kvôli tomu, ako bol stavaný. Pokojne
vyliezol na konštrukčnú vežu a skočil späť dole na pódium - a väčšinou
sa ma hore na tú vežu snažil odtiahnuť so sebou! Hučal do mňa: 'Skoč!
Hneď!' V tej chvíli sa mi triasli kolená a hovoril som mu: 'Počkaj
chvíľku, než na to pozbieram odvahu.'"
Malcolm Young, gitarista AC/DC (via Phil Sutcliffe, Sounds; 1976):
"Bol
divší ako ktokoľvek z nás. Raz bol na Novom Zélande vážne opitý. Stál
dva a pol metra nad zemou na hromade zosilňovačov a spieval, keď v tom
mu do hlavy vletela plechovka piva. Videl, kto to urobil, skočil z tých
zosilňovačov rovno do hľadiska, a než dorazili vyhadzovači, stačil sa
pobiť so štyrmi Maormi."
Mark Evans, bývalý bass-gitarista AC/DC (via Thom Jennings, Backstage Axxess; 2012):
"Na
pódiu sa z vás stane niekto bombastický a Bon vedel, že je jeho
povinnosťou si tento imidž udržať. Prekvapivé je, že v zákulisí bol
veľmi domácky - rád upratoval, a keď sme nejazdili na turné, držal sa od
skupiny ďalej a išiel si po svojom. Všetci si ho pritom predstavujú ako
divokého rockera."
Angus Young, gitarista AC/DC (via Alan Di Perna, Guitar World; 2000):
"To
dievča, ktoré Bon zbalil (a podľa ktorej bola následne stvorená skladba
Whole Lotta Rosie; pozn.) bolo trochu rozmernejšie... Povedala: 'Bon,
za posledných niekoľko mesiacov som sa vyspala s 28 slávnymi ľuďmi,' a
začala mu vymenovávať, s kým všetkým bola. Takže, ráno sa Bon
prebudil... Ona si myslela, že stále spí, naklonila sa k svojej
kamarátke, ktorá v izbe bola s nimi, a povedala: 'Dvadsiaty deviaty.'"
Mark Evans, bývalý bass-gitarista AC/DC (via Rocktopia; 2012):
"Rád
si držal odstup. Strašne srdečný človek, šľachetný. Bolo na ňom čosi
láskavého. Jeho skutočné ja sa od jeho imidžu na pódiu trocha líšilo.
Ten imidž k nemu samozrejme patril, inak to bol ale skvelý, slušný
chlap. Vľúdna povaha. Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí sú stále na
cestách, mával i Bon obdobia, kedy sa cítil osamelý. To k tomu skrátka
patrí. Bol to zemitý škótsky Austrálčan a skvelý kolega. Je to zvláštne -
vďaka všetkým tým videám a fotkám je stále s nami a koľkokrát čakám, že
každú chvíľu vojde do dverí."
Doro Pesch, legenda nemeckého heavy metalu:
"Stále
si spomínam na chvíľu, kedy som ho v polovici 70. rokov po prvýkrát
počula spievať. Mala som jedenásť a vedela som, že na to do konca života
nezabudnem. Roztriasla som sa ako nikdy predtým a bola som beznádejne
stratená. Bon vždy spieval od srdca a vzbudzoval v ľuďoch ohromujúce
pocity. Všetci vieme, že je neporaziteľný a nezabudnuteľný, a že bude
navždy oddane milovaný."
It's A Long Way To The Top (If You Wanna Rock 'N' Roll)
Martin Užák | 20.08.2014