V lete 2012 zasiahla svet správa o smrti legendárneho hudobníka Jona Lorda z kapely Deep Purple. Lordovu veľkosť sa snažil pripomenúť aj tento krátky príspevok, pôvodne uverejnený dňa 17. júla 2012.
Rockový svet zasiahla včera večer (16. júla 2012) smutná správa. Vo veku 71 rokov zomrel Jon Lord, slávny britský skladateľ a klávesista. Podľahol pľúcnej embólii, takmer rok sa liečil na rakovinu pankreasu.
Rockový svet zasiahla včera večer (16. júla 2012) smutná správa. Vo veku 71 rokov zomrel Jon Lord, slávny britský skladateľ a klávesista. Podľahol pľúcnej embólii, takmer rok sa liečil na rakovinu pankreasu.
Rodák
z anglického Leicesteru sa preslávil najmä ako spoluzakladateľ Deep
Purple a autor kompozície zvanej Concerto for Group & Orchestra.
Lord bol veľkým priekopníkom, keď sa začiatkom 60. rokov odvážil spojiť
rockovú hudbu s orchestrom. Bol tiež milovníkom blues a špecialistom v
hre na Hammond organ.
Priznám
sa, že správa o smrti Jona Lorda ma veľmi zarmútila. Človek je smutný
nielen pre hĺbku tých prepracovaných tónov, ktoré zrazu dostávajú akýsi
širší význam, ale aj preto, že virtuozitu tohto umelca si nemal možnosť vychutnať naživo. Bratislavské vystúpenie Deep Purple zo 4. októbra 2006
sa ho už netýkalo, takže najkrajšou spomienkou na jeho hudobný prejav
zostáva disk s koncertom zvaným Live at The Basement, ktorý absolvoval
7. februára 2003 spolu s kapelou The Hoochie Coochie Men v austrálskom
Sydney.
Zamilovať
si netradičné klávesy Jona Lorda nikdy nebolo ťažké. Nech už to človek
vezme cez slávne piesne Deep Purple alebo cez istú podobnosť s ďalšími
obľúbencami, akými sú Ray Manzarek z The Doors a Marián Varga z
Collegium Musicum, Lord bol mimoriadne vplyvnou osobnosťou, ktorá dávala
nezmazateľnú podobu mnohým projektom i bez toho, že by si to verejnosť
okamžite uvedomovala.
"Jon
prechádza z temnoty do svetla," napísali smútiaci pozostalí na jeho
oficiálnu stránku jonlord.org. A človek musí len súhlasiť. Hudobné
nebesá si predsa začnú užívať jednu fantastickú muziku.
Baby Please Don't Go, 7. februára 2003
Martin Užák | 17.07.2012