28. februára 2017

Charles-Ferdinand Ramuz: Míra člověka


MÍRA ČLOVĚKA (MIERA ČLOVEKA)

autor: Charles-Ferdinand Ramuz, Švajčiarsko
originálny názov: Taille de l'homme
žáner: zbierka esejí
české vydanie: Jan Laichter, Praha, 1939
tlač: Jiří Jelen, na Mělníce
český preklad: Jiřina Rybářová
počet strán: 135



Míra člověka (na prvom mieste uvádzam český názov, pretože slovenský preklad nevyšiel) je zbierkou esejí Charlesa-Ferdinanda Ramuza, najvýznamnejšieho švajčiarskeho autora francúzsky písaných diel.

Problém človeka merajúceho sa so svetom, so živlami, s vesmírom, s prírodou, s Bohom; problém lásky, krásy, náboženstva, poznania a viery; a najmä otázka života a jeho konca - to sú večné otázky, vracajúce sa v týchto Ramuzových úvahách v podobe pôvabných, priam básnických myšlienkových úhrnov.

Ramuzove eseje sa pozerajú na svet, na spoločnosť, na politické zápasy a na delenie ľudstva na pravicu a ľavicu; na dobu a jej ľudí. So všetkými prednosťami i nedostatkami človeka nezávislého a osamelého, díva sa Ramuz z ústrania svojho švajčiarskeho údolia na vtedajší, minulý i budúci svet. 

 

Stojí za zmienku


Dielo sa trochu líši od ostatných Ramuzových kníh, pretože neobyčajným spôsobom spracúva odbornú a politickú problematiku, ktorá hýbala ľudstvom na začiatku dvadsiateho storočia. Ramuz veľmi zaujímavo uvažuje o boľševizme, materializme, nacionalizme, socializme, meštianstve, roľníctve, ateizme, kresťanstve a mnohých iných otázkach, čo z tejto knižky robí aj po rokoch vzácny antikvariátny kúsok.


Vybraný úryvok


Ramuz je známy svojím nekonečným obdivom k drsnému, skutočnému, prostému ľudu, patriacemu do sorty roľníkov - najčastejších to postáv jeho diel. Hoci táto kniha rieši aj iné problémy, Ramuz sa v nej venuje aj roľníkom, a práve z niektorých úvah o tejto spoločenskej triede vyberám reprezentatívny úryvok.

______________________________

"Ach, aký si malý, roľník, obklopený zo všetkých strán vzduchom, vlhkosťou, alebo v slnku a vo vetre sklonený nad radlicami svojho pluhu, alebo ohnutý vo dvoje na svojej vinici, aká nepatrná je tvoja miera; ale bol si zároveň veľký (inou veľkosťou) a dokázal si to. Alebo si bol úplne stratený v prírode a bránil si sa pred ňou iba jej vlastnými prostriedkami, neustále sa jej strachujúc, ale tiež sa k nej obracajúc s otázkami; ukrádal si jej niekedy jej tajomstvá a keď si napríklad zistil, že zem na tvojom poli je príliš štíhla, stučňoval si ju hnojom (ktorý je tiež prirodzenou vecou); takže si pridával prírodu k prírode, a pre svoju vlastnú prírodu, to jest pre silu a rozum, si nemal, aby si ich umocnil a zväčšil ich účinky, takpovediac nič viac než vidly alebo kosu, hrable alebo rýľ, a obstarával si pomoc zvieraťa, ktoré je tiež prirodzenou silou, keď tvoje vlastné sily nestačili. Oni teraz krotia elektrinu - ale ty, roľník, ty si zahájil civilizáciu tým, že si skrotil koňa a kravu, barana a kozu, tým, že si pozvoľna a trpezlivo donútil to, čo bolo pôvodne poslušné len svojim pudom, aby poslúchalo teba."


Pozrite si tiež: Charles-Ferdinand Ramuz: Adam a Eva