Spoznajte elektronické dielo Rock Club očami štamgastov, popisujúce nitriansky podnik Rock Club naOZZaY, na základe ďalšieho nahliadnutia do vybraných častí šiestich kapitol.
Z prvotných krokov Black Sabbath
22. augusta 1969 kapele vychádza vôbec prvá demo nahrávka s dvojicou piesní: The Rebel a príznačnou A Song for Jim. Toto demo ale nie je typickou hudbou, ktorú kapela začína hrať postupne neskôr. Hlavnú zásluhu na tom, že sa družina odhodlá konštruovať muziku s desivejšou tvárou, má bezpochyby bassák Butler. Dokáže totiž zvyšok partie ovplyvniť svojou veľkou záľubou, a síce okultizmom (literatúrou Denisa Wheatleyho). Prvotné kroky Sabbathov nie sú nijak výnimočné od iných v tej dobe. Biedne podmienky, v ktorých Iommiho matka poskytuje aspoň jedlo a cigarety, nervozita Ozzyho v snahe vrátiť otcovi investície do jeho hudobnej kariéry, a manažérom Simpsonom sprostredkované štúdio, typické v prvom rade obmedzenosťou a stiesnenosťou (kapitola Symptóm vesmíru, s. 17).
Neodmysliteľné klubové pravidlá
Ak je človek voči tomuto prostrediu akokoľvek nezaujatý a cudzí, štandardné tvrdenie hovoriace o tom, že rockovo založený klub stráca na nejakej morálnosti alebo uhladenosti, je absolútnym nezmyslom. Netreba zabúdať, že pánom je vždy človek stojaci za barovým pultom. V tomto prípade nejde len o obyčajnú frázu, keďže sa bavíme o Rock Clube, mieste, kam návštevník neprichádza vo večernej róbe a so založenými rukami. Poriadok je veľmi dôležitý a i keď to môže znieť zvláštne, určité pravidlá sa tu dodržujú možno vo väčšej miere ako kdekoľvek inde. Akési desatoro základných princípov správania možno nájsť aj na internetovej stránke klubu, takže o vekovej vhodnosti, drogách, či ničení atmosféry neprijateľným vystupovaním sa človek ľahko dozvie (kapitola Hniezdo upírov, s. 57).
Prvé návštevy jedného z autorov
Johny po prvýkrát stroho prezrádza len to, že sa mu v podniku páči. "Zaujímavé, ujde to," hovorí. Pri ďalších návštevách si priestory už obľubuje. Je nesmierne všímavý a všetko ho zaujíma. Okamžite začína budovať vzťahy s rôznymi ľuďmi. Je jedno, či tu trávi pravidelnejšie hodiny, alebo zavíta len občas. Nikdy nečaká na nejaké "zaistenie" všetkých okolností a na to, aby mohol niekoho konečne osloviť. V jednu chvíľu mu pripadá pollitrový pohár príliš malý, po ďalšej sa už unavuje opätovnou rýchlou cestou smerom k pultu, a nakoniec znenazdajky uzatvára stávku, či mu za barom dokážu zohnať riadny litrový krígeľ. Krígeľ sa nakoniec skutočne zaobstaráva, nitky sa neskôr chytá i sám Iggy a v klube sa týchto veľkých nádob rozrastá hneď na niekoľko (kapitola Zrodenie úsvitu, s. 81).
Johnyho notesy - časť "O šesti zase tu"
Prichádzam a zdraví ma přítel zo Švédska. Za barom celé vedenie podniku a kopa barmanov. Belo má návštevu na izbe a dnes určite nepríde. Na spodok pohára sa mi prilepil plagát Arakainu. Je tu teplo a padajú mi vlasy. Švédsky přítel prichádza len pozdraviť a hovorí, že mám očakávať príchod jeho kamaráta bass-gitaristu. Takže čekám. Marek kričí, aby som do jukeboxu nehádzal žiadnych Twisted Sister, vraj to nie je dobrá kapela. A sám tam hodil nejakých kanibalov. Zábava je fajn. Súrny odchod, návrat 22:49; prichádzam a sadám k parte Kitty. Dvojmetrový kolega z univerzity hovorí, že je tu od 20:00 a je mu smutno, išiel by za nejakými babami (po dvoch dňoch, čo sa hanbil!). Získavam ďalšie dva podpisy domácich štamgastov; jeden z nich stále kričí, že teraz to príde, a následne spieva (kapitola Z pamätí, s. 101).
O najhlučnejších skladbách jukeboxu
Zvuková kvalita nahratých piesní je rozmanitá, čo je dané i tým, že ich môže sprostredkovať ktokoľvek, kto osloví správcu jukeboxu. Nastavenia však dokážu určitým úpravám zabrániť. V rámci jednej piesne odohrá box vždy maximálne okolo deväť minút, keďže nekonečných a náramne dlhých projektov - trébars i live nahrávok - sa tu nachádza dosť. Jedným príkladom za všetky je dielo Yeah! Yeah! Die! Die! od formácie Waltari; ide o súvislý projekt trvajúci okolo 58 minút. Niektoré piesne sú pozoruhodné i svojím (ne)kvalitným zvukom a hlasitosťou. Všetky zrejme predbieha jedna, a síce verzia piesne Symptom of the Universe od Black Sabbath. Jedná sa o nahrávku zo živého vystúpenia kapely z londýnskeho Hammersmith Odeon z roku 1978 (kapitola Volania pekla, s. 128).
Johnyho notesy - časť "Příspěvek"
Prichádzam a všade narváno, skoro všechno obsadené, no málo známych. Odchádzam si sadnúť na jediné voľné miesto. Dve Emáčky na odchode → zvada s pani Jankou o nové ceny, ale vyhrážajú sa, že ešte prídu. Ďalšia Emáčina jest tu! Tak to je naozzaystné inferno! Blink 1328 a všetci Emáci vzadu vo Vampires' Nest tancujú; mať tak kameru, pridám sa k nim. Všetci sa vytešujú, začína hrať Blink 158 a Emáci spúšťajú ďalšie inferno! Ale teď už opravdové! Ja sa pridávam do tanca za stolom a všetci mi to vyčítajú. Nevládzem už ani dýchať. Pesnička končí a Emáci hromadne zatlieskajú, ja sa pridávam. Emáci zase tancujú vo Vampires' Nest. No ale konec legrace, baru došla trpezlivosť, hudba sa stišuje a zbesnený dav Emákov sa rozháňa. Emáci sú na ústupe 18:43 (kapitola Listiny vinných rúk, s. 154-155).
Martin Užák | 19.10.2013