6. augusta 2016

Úryvky z knihy o naOZZaY II.

Spoznajte elektronické dielo Rock Club očami štamgastov, popisujúce nitriansky podnik Rock Club naOZZaY, na základe ďalšieho nahliadnutia do vybraných častí šiestich kapitol.

 
Rock Club očami štamgastov, Rock Club naOZZaY, Martin Užák, Ján Mihál, kniha o naOZZaY


Z prvotných krokov Black Sabbath

 
22. augusta 1969 kapele vychádza vôbec prvá demo nahrávka s dvojicou piesní: The Rebel a príznačnou A Song for Jim. Toto demo ale nie je typickou hudbou, ktorú kapela začína hrať postupne neskôr. Hlavnú zásluhu na tom, že sa družina odhodlá konštruovať muziku s desivejšou tvárou, má bezpochyby bassák Butler. Dokáže totiž zvyšok partie ovplyvniť svojou veľkou záľubou, a síce okultizmom (literatúrou Denisa Wheatleyho). Prvotné kroky Sabbathov nie sú nijak výnimočné od iných v tej dobe. Biedne podmienky, v ktorých Iommiho matka poskytuje aspoň jedlo a cigarety, nervozita Ozzyho v snahe vrátiť otcovi investície do jeho hudobnej kariéry, a manažérom Simpsonom sprostredkované štúdio, typické v prvom rade obmedzenosťou a stiesnenosťou (kapitola Symptóm vesmíru, s. 17).

Neodmysliteľné klubové pravidlá 

 
Ak je človek voči tomuto prostrediu akokoľvek nezaujatý a cudzí, štandardné tvrdenie hovoriace o tom, že rockovo založený klub stráca na nejakej morálnosti alebo uhladenosti, je absolútnym nezmyslom. Netreba zabúdať, že pánom je vždy človek stojaci za barovým pultom. V tomto prípade nejde len o obyčajnú frázu, keďže sa bavíme o Rock Clube, mieste, kam návštevník neprichádza vo večernej róbe a so založenými rukami. Poriadok je veľmi dôležitý a i keď to môže znieť zvláštne, určité pravidlá sa tu dodržujú možno vo väčšej miere ako kdekoľvek inde. Akési desatoro základných princípov správania možno nájsť aj na internetovej stránke klubu, takže o vekovej vhodnosti, drogách, či ničení atmosféry neprijateľným vystupovaním sa človek ľahko dozvie (kapitola Hniezdo upírov, s. 57).

Prvé návštevy jedného z autorov 

 
Johny po prvýkrát stroho prezrádza len to, že sa mu v podniku páči. "Zaujímavé, ujde to," hovorí. Pri ďalších návštevách si priestory už obľubuje. Je nesmierne všímavý a všetko ho zaujíma. Okamžite začína budovať vzťahy s rôznymi ľuďmi. Je jedno, či tu trávi pravidelnejšie hodiny, alebo zavíta len občas. Nikdy nečaká na nejaké "zaistenie" všetkých okolností a na to, aby mohol niekoho konečne osloviť. V jednu chvíľu mu pripadá pollitrový pohár príliš malý, po ďalšej sa už unavuje opätovnou rýchlou cestou smerom k pultu, a nakoniec znenazdajky uzatvára stávku, či mu za barom dokážu zohnať riadny litrový krígeľ. Krígeľ sa nakoniec skutočne zaobstaráva, nitky sa neskôr chytá i sám Iggy a v klube sa týchto veľkých nádob rozrastá hneď na niekoľko (kapitola Zrodenie úsvitu, s. 81).

Johnyho notesy - časť "O šesti zase tu" 

 
Prichádzam a zdraví ma přítel zo Švédska. Za barom celé vedenie podniku a kopa barmanov. Belo má návštevu na izbe a dnes určite nepríde. Na spodok pohára sa mi prilepil plagát Arakainu. Je tu teplo a padajú mi vlasy. Švédsky přítel prichádza len pozdraviť a hovorí, že mám očakávať príchod jeho kamaráta bass-gitaristu. Takže čekám. Marek kričí, aby som do jukeboxu nehádzal žiadnych Twisted Sister, vraj to nie je dobrá kapela. A sám tam hodil nejakých kanibalov. Zábava je fajn. Súrny odchod, návrat 22:49; prichádzam a sadám k parte Kitty. Dvojmetrový kolega z univerzity hovorí, že je tu od 20:00 a je mu smutno, išiel by za nejakými babami (po dvoch dňoch, čo sa hanbil!). Získavam ďalšie dva podpisy domácich štamgastov; jeden z nich stále kričí, že teraz to príde, a následne spieva (kapitola Z pamätí, s. 101).

O najhlučnejších skladbách jukeboxu 

 
Zvuková kvalita nahratých piesní je rozmanitá, čo je dané i tým, že ich môže sprostredkovať ktokoľvek, kto osloví správcu jukeboxu. Nastavenia však dokážu určitým úpravám zabrániť. V rámci jednej piesne odohrá box vždy maximálne okolo deväť minút, keďže nekonečných a náramne dlhých projektov - trébars i live nahrávok - sa tu nachádza dosť. Jedným príkladom za všetky je dielo Yeah! Yeah! Die! Die! od formácie Waltari; ide o súvislý projekt trvajúci okolo 58 minút. Niektoré piesne sú pozoruhodné i svojím (ne)kvalitným zvukom a hlasitosťou. Všetky zrejme predbieha jedna, a síce verzia piesne Symptom of the Universe od Black Sabbath. Jedná sa o nahrávku zo živého vystúpenia kapely z londýnskeho Hammersmith Odeon z roku 1978 (kapitola Volania pekla, s. 128).

Johnyho notesy - časť "Příspěvek" 

 
Prichádzam a všade narváno, skoro všechno obsadené, no málo známych. Odchádzam si sadnúť na jediné voľné miesto. Dve Emáčky na odchode → zvada s pani Jankou o nové ceny, ale vyhrážajú sa, že ešte prídu. Ďalšia Emáčina jest tu! Tak to je naozzaystné inferno! Blink 1328 a všetci Emáci vzadu vo Vampires' Nest tancujú; mať tak kameru, pridám sa k nim. Všetci sa vytešujú, začína hrať Blink 158 a Emáci spúšťajú ďalšie inferno! Ale teď už opravdové! Ja sa pridávam do tanca za stolom a všetci mi to vyčítajú. Nevládzem už ani dýchať. Pesnička končí a Emáci hromadne zatlieskajú, ja sa pridávam. Emáci zase tancujú vo Vampires' Nest. No ale konec legrace, baru došla trpezlivosť, hudba sa stišuje a zbesnený dav Emákov sa rozháňa. Emáci sú na ústupe 18:43 (kapitola Listiny vinných rúk, s. 154-155).