Láska k AC/DC vo výkaze o štúdiu

Pri mojich niekdajších štúdiách na univerzite sa mi podarilo dostať do môjho výkazu o štúdiu zaujímavú kombináciu písmen, ktoré sa nakoniec stali ďalším vyjadrením lásky ku kapele AC/DC.

Výkaz o štúdiu na univerzite môže svedčiť o mnohých skutočnostiach. Môže svedčiť o vzdelanosti študenta a jeho študijnej snahe, alebo o študentových záujmoch, vyjadrených zostavou voliteľných predmetov.

S odstupom času sa z výkazu o štúdiu stáva cenný pamätník, ktorý človeka zavedie späť do jeho študentských čias a dáva mu možnosť zaspomínať si, ako sa mu na univerzite darilo. Človek môže spomínať na vervu, s ktorou skladal jednotlivé skúšky, alebo bádať, čo stálo za tými ktorými známkami.

Keď som v júni 2006 pomaly končil so skladaním jednotlivých skúšok v rámci prvého ročníka univerzitného štúdia, v mojom výkaze o štúdiu už existovalo zaujímavé usporiadanie známok A, C a D. Ako vernému obdivovateľovi staršej rockovej hudby mi preto bolo jasné, že pod tieto známky by nemala prísť žiadna iná známka ako známka C, aby sa tým mohol vytvoriť pomyselný hold pre milovanú kapelu.


Zaujímavé usporiadanie štyroch po sebe nasledujúcich známok sa začalo rodiť 15. mája 2006 známkou D zo skúšky z morfológie. V prvý júnový deň roka 2006 pristála v indexe známka A z filozofie, o šesť dní neskôr to bola známka C z informačno-komunikačných technológií. Aby bol rockový odkaz dotiahnutý do konca, 13. júna 2006 bolo potrebné rovnakou známkou zvládnuť predmet o ochrane a tvorbe životného prostredia.

Onoho 13. júna 2006 to síce miestami vyzeralo tak, že z plánovanej známky C by mohlo byť ešte lepšie hodnotenie, no po cielenej neochote odpovedať na prídavné otázky skúšajúcej profesorky zostalo pri zlatej strednej ceste, ktorá v mojom výkaze o štúdiu nakoniec vytvorila žiadanú kombináciu ACDC.

Keď si z času na čas otvorím svoj niekdajší výkaz o štúdiu na univerzite, kombinácia písmen A, C, D a C býva tým prvým obrazom, ktorý mi udrie do očí. V dobách môjho vysokoškolského štúdia som ten obraz chcel vytvoriť preto, aby som v študentskom indexe zachoval pomyselný odkaz na milovanú kapelu AC/DC, o ktorej sa často hovorieva, že jej originálna hudba sa stala nesmrteľnou.

No a dnes, kedy sa muzika AC/DC zdá byť rok od roku lepšia a láska k nej je čoraz silnejšia a trvanlivejšia, som v konečnom dôsledku vďačný za to, že onú bláznivú ideu z júna 2006 sa podarilo dotiahnuť do bizarného, no vskutku významného odkazu, ktorý dodnes vyvoláva úsmev a je pohladením pre rockovú dušu.
  
 


Martin Užák | 15.10.2014