Končíte s blogom? Oznámte to. A vytvorte archív!

Uvažujete o tom, že so svojím blogom či webom skončíte a nič ďalšie preň neurobíte? Urobte ešte jedno: oznámte to a vytvorte z neho online archív. Bude to pre dobrú vec.

Určite to veľmi dobre poznáte: surfujete po internete a občas natrafíte aj na také stránky, na ktorých sa zdanlivo "nič nedeje". Takéto stránky môžu byť dlhodobo neaktívne, alebo sa ich vysoká aktivita významne znížila. Človek následne nevie, kedy a či vôbec dostane pod nos niečo nové, čo je s autorom, ako ho kontaktovať.

Aj napriek tomu, že autori takýchto blogov či webov môžu byť so svojím koncom už dávno stotožnení, ich čitatelia o tom vedieť nemusia. Jedni zvyknú tvrdiť, že riadne ukončenie nie je potrebné, druhí ho naopak vítajú, aby sa podľa neho vedeli zariadiť a napríklad preorientovať na nové zdroje informácií.


(Álvaro Serrano via Unsplash)


Priznám sa, že patrím do tej druhej skupiny čitateľov. Ak nejaký hodnotný blog alebo web z nejakého dôvodu končí, vítam informáciu o tom, že naozaj končí, hoci jeho koniec ma mrzí. A vážim si ho ešte viac, keď na internete zostane, nezmizne z neho bez slova a prerobí sa na online archív.

Keď informácia o konci chýba a autor mal možnosť to oznámiť, mám pocit, akoby sa na to vykašľal, akoby sa vykašľal aj na svojich čitateľov, a akoby sa za to hanbil. Nechal to ležať, nevysvetlil, čo bude ďalej a prečo skončil.

Vo svojich projektoch som mal zatiaľ vždy to šťastie a mohol som verejne vyhlásiť, že s nimi končím. Nikdy mi to neuškodilo, práve naopak: vytvoril som si tým pôdu pre nové projekty a nejedenkrát ma kontaktovali úplne noví klienti, ktorí akoby čakali na to, až s niečím skončím a budem mať priestor na niečo iné.

Dnes už len dúfam, že takéto šťastie budem mať aj naďalej. Hreje ma predstava, že jedného dňa dostanem šancu všetku svoju prácu spokojne uzavrieť, aby nič nezostalo nedokončené a nevysvetlené.

Prečo? Pretože si myslím, že je to správne. Dupľom v písaní, v ktorom hrá rolu obrovská organizácia, obrovská plánovitosť, obrovská disciplína, obrovská vytrvalosť a obrovská pracovitosť.

Ak teda uvažujete o tom, že s nejakým svojím online projektom (blogom či webom) skončíte, a máte možnosť ďalej ho ponechať na internete, nezmazať ho a už teraz mu otvoriť brány do budúcnosti, urobte to.

Urobte to pre seba, aby ste svojej práci dali bodku.

Urobte to pre svojich čitateľov, pretože si zaslúžia vedieť, čo s vami bude a kam sa chcete uberať. Dajte im možnosť, aby sa mohli niekam uberať aj oni. Ak vás čítali radi, je dosť možné, že pôjdu rovno za vami.

A urobte to aj pre tých, ktorí by plody vašej práce mohli oceniť v budúcnosti. Napríklad vo forme online archívu, kde bude ukryté všetko, na čom ste pracovali, a môže to pomôcť komukoľvek, kto to nájde.

Nepíšem to len tak, pretože pri svojej práci takmer každodenne narábam s neoceniteľnými informáciami, ktoré na internete zostali len preto, aby ďalej pomáhali. A naozaj pomáhajú, možno viac, ako ich autori tušia.

Všetka česť tým, ktorí mali tú možnosť a zostali, aj keď odišli. Zostali, aby pomohli. Skončili, no vlastne neskončili.

(Ne)skončite takto aj vy.

Martin Užák | 28.10.2017