Transliterácia a transkripcia je špecifickou jazykovednou oblasťou, ktorú pri zodpovednom písaní neradno prehliadať. Príspevok odkazuje na praktické vysvetlenie tejto problematiky s konkrétnym príkladom.
Pokiaľ človek píše o akejkoľvek téme, ktorá
presahuje jeho jazyk a s ním spojené písmo, mal by prihliadať aj na
špecifiká cudzieho jazyka a ich prejav v prípade, že cudzí jazyk
kombinuje s vlastným jazykom.
Túto
špecifickú lingvistickú otázku, ktorú mnoho píšucich Čechov a Slovákov
nepozná, alebo ju dokonca zámerne ignoruje, som v skratke načal v
auguste tohto roka na blogu Hockeytown Blog praktickou prezentáciou
lingvisticky správneho prepisu mien a priezvisk ruských hokejistov do
českého a slovenského jazyka.
V
prípade ruštiny ako konkrétneho jazyka, na ktorý som sa bližšie
zameral, sú v tomto smere rozhodujúcimi javmi transliterácia a
transkripcia. Transliterácia je postup, pri ktorom sa priraďujú každej
graféme (písmenu, slabičnému znaku, znaku) jedného písma zodpovedajúce
grafémy druhého písma, s možným zachytením fonetickej hodnoty
(výslovnosti) pôvodnej grafémy. Transkripcia je zasa prepis z jedného
písma do druhého, pričom u tohto javu sa slová prepisujú v zhode s
písaním slov v preberajúcom jazyku.
Pokiaľ sa trápite s prepisom ruských mien a priezvisk do českého alebo slovenského jazyka, a dostali ste sa až sem, neváhajte a obráťte sa na tento článok, ktorý problematiku aplikuje aj na (internete nevyhnutné) PR a SEO.
Martin Užák | 16.11.2015
Martin Užák | 16.11.2015