Vlastná tvorba popri ghostwritingu ako vítaný relax

Vlastná tvorba popri ghostwritingu je vhodnou možnosťou, ako sa ghostwriter môže prezentovať pred klientmi. Je však dôležité, aby vlastná tvorba bola relaxom a nie nežiaducou povinnosťou.
  
Popri biznise menom ghostwriting nie je nič neobvyklé, keď ghostwriter z času na čas píše aj o niečom, čo píše pre svoju vlastnú potrebu. Ide o texty, ktoré nie sú určené inej osobe a neprinášajú takmer žiadnu finančnú odmenu. Tieto texty sú však dôležité, pretože ghostwriter ich môže využívať k tomu, aby sa čo najefektívnejšie prezentoval pred svojimi existujúcimi alebo potenciálnymi klientmi.

Podobná prax je viditeľná aj u väčšiny copywriterov, ktorých je mimochodom oveľa viac ako ghostwriterov. Copywriteri sa snažia prispôsobovať novým trendom a rozširovať svoje znalosti a skúsenosti písaním aj o takých témach, akým sa predtým vôbec nevenovali. To je tiež jeden z dôvodov, prečo dnes vzniká toľko článkov o motivácii v zamestnaní či nových prístupoch v marketingu, prípadne o rôznych iných prevratných sférach. Mnohé z článkov o týchto témach tvoria práve copywriteri a mnohé z nich píšu dobrovoľne, aby tak ukázali, že sa dokážu dobre zorientovať v nových oblastiach a prispôsobiť sa aktuálnym problémom a požiadavkám.

Písanie nad rámec povinností a aktuálnych projektov prebieha tak, že autor si najskôr nájde obsah, ktorému by sa chcel venovať, naštuduje si ho a následne o ňom niečo napíše, aby disponoval vlastnými prezentačnými materiálmi. Tento obsah potom zverejňuje v časopisoch, na firemných stránkach a vôbec kdekoľvek na internete, prípadne ho využíva iba na súkromné prezentačné účely pri spolupráci so svojimi klientmi.

V mojej praxi sa najlepšie osvedčilo príležitostné vydávanie voľne dostupných, členitých elektronických kníh a písanie a pravidelné aktualizovanie tematicky presne zameraného blogu. Ide o športový blog Hockeytown Blog, zaoberajúci sa americkým hokejovým klubom Detroit Red Wings. Tento klub mi je dobre známy už bezmála dvadsať rokov, písaniu o ňom sa venujem od roku 2003, takže blogovanie o ňom sa stalo prirodzenou voľbou.

Hockeytown Blog existuje už siedmy rok. Je písaný pragmaticky, konzervatívne a odborným jazykovým štýlom, čo sa u blogov bežne nevidí. Okrem toho sa zámerne vyhýba bežnej praxi takmer všetkých slovenských a českých webov, ktoré nepodložene preberajú, prekladajú a privlastňujú si informácie z iných adries a od iných autorov, vrátane tých severoamerických. Blog sa vďaka tomu podstatne líši od majority českých a slovenských stránok o ľadovom hokeji a NHL - je prakticky jediným svojho druhu v strednej Európe.

Ak nerátam príjmy z reklám, Hockeytown Blog je určený práve na prezentačné účely. Za tie roky už presiahol hranice internetu - časť jeho obsahu sa dostala do knižnej podoby, bol spomínaný v americkom rozhlase a stal sa veľmi efektívnym a nápomocným prezentačným zdrojom aj v inej ako internetovej podobe. Stal sa mojou neoceniteľnou pomôckou vo sfére ghostwritingu, pretože vďaka nemu nemusím veľa rozmýšľať, o čom v rámci vlastnej tvorby písať; nemusím študovať niečo, čo mi je neznáme; nemusím pátrať po mieste, kam svoje články umiestňovať; a nemusím písať o niečom, čomu by som sa nechcel venovať. Plody tohto prístupu mi nakoniec prinášajú ďalšie a ďalšie projekty, takže aj vlastná tvorba popri ghostwritingu sa stala nesmierne naplňujúcou.

Počas mojej niekoľkoročnej praxe v redakčných službách som sa už presvedčil, že niektorí kolegovia a copywriteri smerujú za prezentáciou vlastnej tvorby veľmi tvrdo, ale nemajú k dispozícii jednu tému, ktorú dobre poznajú a dlhodobo sa jej venujú. Vinou toho sa im stáva, že píšu i o takých témach, o akých v skutočnosti písať nechcú a v akých nie sú "doma", ale nakoniec ich písať musia, pretože chcú držať krok s konkurenciou.

Vlastná tvorba popri ghostwritingu nemá byť povinnosťou, pokiaľ sa jej autor nechce venovať. V písaní o nežiaducich témach sa predsa môžu zrodiť nežiaduce návyky a tie sa nakoniec môžu prenášať aj do ghostwritingu. Pokiaľ sa autor orientuje iba na jednu a tú istú tému, má ju rád a investuje do nej veľa času a úsilia, nemusí skončiť v pozícii, kedy by bol nútený písať o problematike, ktorá ho neoslovuje.

Vlastná tvorba popri ghostwritingu je účelná iba vtedy, ak ju autor nevníma ako nutnosť a dokáže pri nej relaxovať. Takýto vítaný relax môže len prehĺbiť toľko potrebnú chuť do práce, čo sa v konečnom dôsledku môže prejavovať väčšou odhodlanosťou, trpezlivosťou a vášňou, a takto sa preniesť aj do samotného ghostwritingu.

Samozrejme, ghostwriterov pracujúcich iba na jednom kolosálnom projekte po dobu jedného alebo viacerých rokov za tisíce až desaťtisíce eur ročne sa táto problematika netýka - takýmto ghostwriterom stačí dlhodobo pracovať s jediným klientom bez nutnosti tvoriť niečo vlastné. V SR a ČR, kde je ghostwriting len v plienkach, však takýchto ghostwriterov nenájdete, a aj tí zo zahraničia sa do tejto pozície dostali len cez vlastnú, ucelenú tvorbu, ktorej sa venovali natoľko, že pre nich bola relaxom a nie nepríjemnou povinnosťou.