Inšpirujte sa pri písaní úvahy o víťazstve,
ktoré však pripomína skôr porážku. Táto krátka úvaha bola napísaná na
základe mojej obdobnej staršej básne a určená pre jednu známu.
Raz vyhráva jeden, inokedy druhý. V tej malichernej vojne tomu tak bolo vždy.
Nikdy
som nevedel oceniť krátkozraké velebenie, ktorého sa dostáva takzvaným
"vojnovým hrdinom". Ľudia akoby zabúdali, že ich vavrínom ovenčení
spasitelia sa stavali do čela vojsk a obracali proti nepriateľom, aby
nerobili nič iného ako zabíjali. Je síce pravdou, že mnohí z nich sa iba
bránili útokom iných a tasenie zbraní dostali rozkazom. Je však vo
vojne nejakého ospravedlnenia, nejakej morálky?
Ak
ste tie nemorálne galeje zažili na vlastnej koži, a ak ste ich aj
prežili, zrejme to znamená, že ste vraždili, plienili a ničili viac ako
vaši sokovia. Prečo by ste potom mali byť ovenčený slávou a pasovaný za
hrdinu?
Mnohí
z tých, čo prežili, prichádzali domov s desivými spomienkami a ťažkou
závislosťou na drogách, ktoré im ako jediné umožňovali uniknúť a
zabudnúť. Svojimi rukami najskôr zabíjali iných, no po všetkom, čo
videli, nimi začali zabíjať seba. Preto si myslím, že vo vojne niet
víťazov a aj tí, čo ju prežili, sú už mŕtvi.
Niektoré víťazstvá skrátka nemajú žiadnu cenu...
Martin Užák | 14.05.2014
Martin Užák | 14.05.2014