Hovorí sa, že človek si neuvedomuje, čo všetko má, až kým to nestratí. Za istých okolností to môže platiť aj v písaní, a za istých okolností to môže človeka veľmi mrzieť.
Prípravám rôznych literárnych prác som počas mojich štúdií na základnej škole, strednej škole a ani univerzite nevenoval veľkú pozornosť. Úloha sa skrátka napísala a odovzdala, aby bola ohodnotená známkou alebo bodmi. Práca následne zapadla prachom v školských archívoch a už nikdy som ju nedostal späť.
Prípravám rôznych literárnych prác som počas mojich štúdií na základnej škole, strednej škole a ani univerzite nevenoval veľkú pozornosť. Úloha sa skrátka napísala a odovzdala, aby bola ohodnotená známkou alebo bodmi. Práca následne zapadla prachom v školských archívoch a už nikdy som ju nedostal späť.
Neskôr,
keď som zistil, že písaním si môžem privyrábať a časom sa ním aj živiť, všetky tie práce mi
začali chýbať. Človek prišiel na to, že keď už písaním trávi fúru času, rád by sa vrátil do raných liet a zaspomínal si, ako mu to
išlo v samých počiatkoch a čo všetko ho vtedy postretlo.
Žiaľ, nič také už nebolo možné.
Po
tom, čo som v máji 2011 dokončil drobnú prácu pre príbuzného,
nostalgické spomínanie na školopovinné časy ma prepadlo opäť. Rozhodol
som sa preto, že ten umelecký opis ulice nikam nevyhodím, uchovám ho a zverejním ho aj na internete, aby mohol pomôcť aj ďalším mladým študentom.
Doháňanie chýb, ktoré ste kedysi urobili, vám však nemusí vrátiť všetky spomienky.
Dnes
sa mi stáva, že objavujem plaketu z celoslovenskej súťaže "Naša
budúcnosť - zdravá a čistá Európa". Na sprievodnom čestnom uznaní sa
dozvedám, že táto súťaž o najlepšiu úvahu bola zastrešená Slovenskou
agentúrou životného prostredia a Spolkom slovenských spisovateľov. Kus
papiera mi tiež hovorí, že ocenenie bolo odovzdané 4. mája 2004 na
festivale Envirofilm v Banskej Bystrici. A to je všetko.
Dokážem
si spomenúť na celodennú ospravedlnenku zo školy, sprievodné divadelné
predstavenie i debatu so známym slovenským hercom Dušanom Jamrichom, no
ani za svet si neviem vybaviť, za čo som to ocenenie vlastne dostal. Z
práce, ktorá ho začiatkom mája 2004 získala, si dnes nepamätám jedinú
vetu.
Moja rada na záver je preto jednoduchá:
Ak
máte literárne ambície, alebo ak vám ich niekto vrelo vštepuje,
rozhodne dbajte na to, aby ste sa zbytočne nezbavili žiadneho textu.
Nikdy totiž neviete, kedy by pre vás mohol mať veľkú cenu.
Martin Užák | 18.11.2012
Martin Užák | 18.11.2012