Nie vždy sa dá natrafiť na autora s osobitým štýlom písania a osobitými dielami, ktoré sa výrazne vymykajú iným. Spisovateľ Charles-Ferdinand Ramuz so svojím románom Adam a Eva je vzácnou výnimkou.
Nie je tajomstvom, že moderný literárny trend je v súčasnosti postavený na dielach, ktoré často strácajú na jednoduchosti, zmyselnosti a akejsi prapodstate. Prvoradým cieľom už nie je iba zvyšovanie vzdelanosti, obrodenie a hlboké zamyslenie čitateľa, ale aj zameranie na témy a situácie, ktoré si sám čitateľ pýta.
Človek
nemusí byť nijak prehnane ostrieľaný na to, aby poznal, že nie všetko
"trendy" je vždy to najlepšie, najvhodnejšie a najmä najtrvácejšie. I
toho populárneho je niekedy až nad hlavu a človek by možno z tohto
uzavretého kruhu občas rád unikol a pozrel sa na skutočnosť inak, napr.
aj prostredníctvom knižky, ktorá je historicky trvácou a mimoriadne
univerzálnou myšlienkou významného tvorcu.
Všetky
tieto parametre veľdiela spĺňa kniha, ktorú vám chcem predstaviť v
rámci vstupnej edície seriálu tipov na zaujímavých autorov a ich rokmi
osvedčené práce, ktoré prepisovali dejiny literatúry. Ide o román Adam a
Eva (vo francúzskom origináli Adam et Eve), ktorý v roku 1932 vydal
švajčiarsky spisovateľ Charles Ferdinand Ramuz. Článok okrem osobnosti
autora približuje aj prierez jeho knižkou, ako aj vybrané časti
inšpiratívnej kritiky od Dr. Jozefa Félixa, legendárneho slovenského
prekladateľa a literárneho odborníka.
Charles
Ferdinand Ramuz (1878-1947) bol počas svojich produktívnych
pisateľských liet vždy vnímaný ako netradičná osobnosť. Rodák z Lausanne
sa vymykal vtedajším literárnym smerom, a to svojím ohromným
presvedčením, s pomocou ktorého písal vždy "po svojom". Ramuz sa pôvodne
radil medzi spisovateľov regionalistov, ktorí sa snažili zachytiť
zvláštnosti a typickosti francúzskeho vidieka, no postupom času urobil
zo svojho celoživotného diela o desiatkach kníh jeden rešpektovaný a
univerzálny klenot.
Pre
svoj odklon od štandardných noriem svojej doby patril Ramuz medzi
celkom kontroverzné postavy. Jedni ho pre jeho koncepciu písania
obdivovali, druhí zasa kritizovali. Kritici nemohli Ramuza vystáť najmä
pre jeho údajný "pisateľský primitivizmus", ktorým vraj nepoznal 20
storočí civilizácie a reflexiu. Jeho tvorba sa preto často spájala s
akýmsi nesvárom, ktorý je údajne nehodný pozornosti intelektuálov.
Dôvody
na ostrejšie slová boli prosté. Ramuz nikdy nevyužíval nárečových slov a
všetky svoje romány písal jednoduchou formou, v ktorej podľa kritikov
chýbala myšlienková nadstavba a umeleckosť, no zato v nej bolo neúrekom
"výrazovej brutálnosti" a "štylizačnej neschopnosti". Kritici nikdy
priveľmi nepátrali po iných aspektoch Ramuzových kníh a na prvom mieste
vždy videli istý kompozičný a štylistický neporiadok. Podľa jeho
obdivovateľov však boli všetky neobvyklé prvky cielené a plánované, čo
bol v tej dobe mimoriadny jav.
Ramuz
sa vo svojom písaní opieral o jednoduchosť človeka, ktorý žije v
malebnej alpskej krajine a je pravidelne konfrontovaný s prírodným
mysticizmom. Postavy jeho románov sú i napriek svojmu nenáročnému životu
vyzdvihované do podoby nositeľov koncepcie sveta, ktorým nechýba akási
ľudská prapodstata.
Ramuzove
umelecké knihy nikdy nepôsobili vznešene a akademicky, no ich vnútorná
veľkosť dokázala vždy upozorniť na hodnoty, aké nemožno objaviť iba
umelo. Jeho celoživotná práca bola ocenená nielen v srdciach čitateľov z
celého sveta, ale tiež v rodnom Švajčiarsku, v ktorom sa mu dostalo
mnohorakej pocty.
Menovať
možno rok 1927 a zisk vyznamenania Gottfried-Keller Preis, ktoré patrí
medzi najstaršie tamojšie literárne honory. V druhom prípade sa Ramuz
dostal do povedomia krajiny, keď sa jeho tvár začala vynímať na bankovke
o hodnote 200 frankov. Autor, ktorý svoje skromné poňatie čerpal z
krásy prírody, sa stal uznanlivým synonymom relevantnosti - bez ohľadu
na kritiku, ktorá napádala jeho jednoduchý štýl.
Typickou
devízou ohromnej vnútornej hodnoty sa môže hrdiť aj jeho román Adam a
Eva, ktorý sme si v tomto článku ešte priamo nepredstavili, no zároveň
ho môžeme spojiť s pilulkou "akoby sa stalo". Toto dielo totiž dokonale
pasuje do jednoduchých čŕt, ktoré boli pre Charlesa Ferdinanda Ramuza
tak typické.
Poďme si teda Ramuzovu umeleckú knižku s poradovým číslom 18 ozrejmiť bližšie.
Román
Adam a Eva je básnickým premietnutím kresťanskej myšlienky o trpkom
páde prvých rodičov a ich stratenom raji. Jeho kľúčovou postavou je
Ľudovít Bolomey, jednoduchý muž z opusteného okraja vidieka, ktorý sa po
smrti matky a úteku milej zmieta vo víre otázok, no zároveň nezabúda na
plynulosť života a všetkých úkonov, ktoré si sám život vyžaduje.
Bolomey pôsobí dojmom striedmeho a odvážneho človeka, ktorý sa pokúša
nájsť absolútno a rozdiel medzi tým, čo trvá len po určitú dobu, a tým,
čo je vskutku dané. Pátra po trvanlivosti a večnosti, no nachádza len
pominuteľnosť, dočasnosť, poškvrnenie a rozdvojenosť.
Z
Bolomeya je najskôr vzbúrenec a trúfalý staviteľ vlastnej rajskej
záhrady, no do skutočnosti ho vracia spomienka na popis dedičného
hriechu v Biblii a pohľad na vlastný raj v troskách ilúzií, v studenej
zime, kedy je všetko na oko večné zničené mrazom a on sám sa stáva
synonymom padajúceho človeka, ktorý sa pádmi dostáva vpred. Bolomey
nakoniec svet okolo seba prijíma, pretože ho prijať musí, a uvedomuje
si, že láska, ktorú pri svojej práci a starostlivosti o rajskú záhradu
kládol do základov, mu k dosiahnutiu šťastia nepomôže.
Knižka
o márnom boji človeka proti vyšším mocnostiam a kolobehu prírody je na
svojom povrchu presne taká, ako videli Ramuzove diela oči kritikov.
Román je zdanlivo surový a drsný, s vypustenými líniami o krátkych a
jednoduchých vetách a minimálnych zvratoch, ktoré sú ešte aj veľmi
prosté a nenáročné.
Podľa
tvrdení Dr. Jozefa Félixa sa na celom románe prejavuje opovrhovanie
akademickosťou, chýbajú v ňom lyrizujúce opisy, estetické literárne
prvky a vonkajšia literárna krása. I z tohto dôvodu možno román Adam a
Eva pokladať za typické ramuzovské dielo, keďže jeho krásu a hodnotu
cítiť skôr v jeho vnútri.
Nech
už človek túto knižku poobracia akokoľvek, nájde v nej pramálo
obrazotvorných prvkov a metafor. Silný rukopis autorovej vízie spojenia
prostého človeka s nekonečným prírodným cyklom je cítiť v každom riadku,
čo je v porovnaní s knihami pridŕžajúcimi sa prísnej vonkajšej
disciplíny ohromný rozdiel. Ramuz ani na chvíľu nepotrebuje niekam
odbočiť a zahrať do noty štruktúram, ktoré sa v hodnotných knihách nosia
a - pravdupovediac - nosiť aj musia. Menej je niekedy viac, čo v
prípade tohto románu platí nekonečne.
Záverom
mi nezostáva nič iného, ako vám toto úchvatné dielo odporučiť. Román
Adam a Eva bol podobne ako všetky ostatné Ramuzove skvosty niekoľkokrát
upravovaný a v našich podmienkach aj niekoľkokrát prekladaný. Mojou
najobľúbenejšou knihou sa stala verzia z roku 1944, vychádzajúca ako 57.
zväzok série, ktorú pre svojich členov vydala Spoločnosť priateľov
klasických kníh v Bratislave. Jej súčasťou je aj obsiahla analýza Dr.
Jozefa Félixa, ktorá sa stala hlavným podkladovým materiálom tohto
článku.
Podmanivé
Ramuzove dielo má dnes takmer 80 rokov, no z generačných reakcií
čitateľskej obce jednoznačne vyplýva, že na svojom čare a schopnosti
zaujať nikdy nič nestratilo. Knižku možno bez problémov dostať v lepších
kníhkupectvách alebo objednať cez internet. V neposlednom rade to nie
je tak dávno, čo bol jej motív u nás využitý pri konštruovaní
rovnomennej rozhlasovej hry.
Adam
a Eva, to je jednoduchosť, akú dnes možno nie je naokolo cítiť, no v
každom prípade nenútenosť, ktorá hravo predčí radu pompéznejšie
postavených diel. Je to literatúra, ktorá vám dovolí uniknúť zo
súčasného uponáhľaného sveta, ďaleko od mechanizácie a mestskej
civilizácie, a pritom dokáže pomôcť pri riešení nezrozumiteľnosti a
komplikovanosti života, v ktorom sú všetky veľké problémy často len
drobučké "chybičky krásy", akými od nepamätí boli, akými stále sú a
akými vždy zostanú.
Martin Užák | 02.11.2011
Martin Užák | 02.11.2011