3. augusta 2016

Charles-Ferdinand Ramuz a jeho Adam a Eva

Nie vždy sa dá natrafiť na autora s osobitým štýlom písania a osobitými dielami, ktoré sa výrazne vymykajú iným. Spisovateľ Charles-Ferdinand Ramuz so svojím románom Adam a Eva je vzácnou výnimkou.


Nie je tajomstvom, že moderný literárny trend je v súčasnosti postavený na dielach, ktoré často strácajú na jednoduchosti, zmyselnosti a akejsi prapodstate. Prvoradým cieľom už nie je iba zvyšovanie vzdelanosti, obrodenie a hlboké zamyslenie čitateľa, ale aj zameranie na témy a situácie, ktoré si sám čitateľ pýta.

Človek nemusí byť nijak prehnane ostrieľaný na to, aby poznal, že nie všetko "trendy" je vždy to najlepšie, najvhodnejšie a najmä najtrvácejšie. I toho populárneho je niekedy až nad hlavu a človek by možno z tohto uzavretého kruhu občas rád unikol a pozrel sa na skutočnosť inak, napr. aj prostredníctvom knižky, ktorá je historicky trvácou a mimoriadne univerzálnou myšlienkou významného tvorcu.

Všetky tieto parametre veľdiela spĺňa kniha, ktorú vám chcem predstaviť v rámci vstupnej edície seriálu tipov na zaujímavých autorov a ich rokmi osvedčené práce, ktoré prepisovali dejiny literatúry. Ide o román Adam a Eva (vo francúzskom origináli Adam et Eve), ktorý v roku 1932 vydal švajčiarsky spisovateľ Charles Ferdinand Ramuz. Článok okrem osobnosti autora približuje aj prierez jeho knižkou, ako aj vybrané časti inšpiratívnej kritiky od Dr. Jozefa Félixa, legendárneho slovenského prekladateľa a literárneho odborníka.

Charles Ferdinand Ramuz (1878-1947) bol počas svojich produktívnych pisateľských liet vždy vnímaný ako netradičná osobnosť. Rodák z Lausanne sa vymykal vtedajším literárnym smerom, a to svojím ohromným presvedčením, s pomocou ktorého písal vždy "po svojom". Ramuz sa pôvodne radil medzi spisovateľov regionalistov, ktorí sa snažili zachytiť zvláštnosti a typickosti francúzskeho vidieka, no postupom času urobil zo svojho celoživotného diela o desiatkach kníh jeden rešpektovaný a univerzálny klenot.

Pre svoj odklon od štandardných noriem svojej doby patril Ramuz medzi celkom kontroverzné postavy. Jedni ho pre jeho koncepciu písania obdivovali, druhí zasa kritizovali. Kritici nemohli Ramuza vystáť najmä pre jeho údajný "pisateľský primitivizmus", ktorým vraj nepoznal 20 storočí civilizácie a reflexiu. Jeho tvorba sa preto často spájala s akýmsi nesvárom, ktorý je údajne nehodný pozornosti intelektuálov.

Dôvody na ostrejšie slová boli prosté. Ramuz nikdy nevyužíval nárečových slov a všetky svoje romány písal jednoduchou formou, v ktorej podľa kritikov chýbala myšlienková nadstavba a umeleckosť, no zato v nej bolo neúrekom "výrazovej brutálnosti" a "štylizačnej neschopnosti". Kritici nikdy priveľmi nepátrali po iných aspektoch Ramuzových kníh a na prvom mieste vždy videli istý kompozičný a štylistický neporiadok. Podľa jeho obdivovateľov však boli všetky neobvyklé prvky cielené a plánované, čo bol v tej dobe mimoriadny jav.

Ramuz sa vo svojom písaní opieral o jednoduchosť človeka, ktorý žije v malebnej alpskej krajine a je pravidelne konfrontovaný s prírodným mysticizmom. Postavy jeho románov sú i napriek svojmu nenáročnému životu vyzdvihované do podoby nositeľov koncepcie sveta, ktorým nechýba akási ľudská prapodstata.

Ramuzove umelecké knihy nikdy nepôsobili vznešene a akademicky, no ich vnútorná veľkosť dokázala vždy upozorniť na hodnoty, aké nemožno objaviť iba umelo. Jeho celoživotná práca bola ocenená nielen v srdciach čitateľov z celého sveta, ale tiež v rodnom Švajčiarsku, v ktorom sa mu dostalo mnohorakej pocty.

Menovať možno rok 1927 a zisk vyznamenania Gottfried-Keller Preis, ktoré patrí medzi najstaršie tamojšie literárne honory. V druhom prípade sa Ramuz dostal do povedomia krajiny, keď sa jeho tvár začala vynímať na bankovke o hodnote 200 frankov. Autor, ktorý svoje skromné poňatie čerpal z krásy prírody, sa stal uznanlivým synonymom relevantnosti - bez ohľadu na kritiku, ktorá napádala jeho jednoduchý štýl.

Typickou devízou ohromnej vnútornej hodnoty sa môže hrdiť aj jeho román Adam a Eva, ktorý sme si v tomto článku ešte priamo nepredstavili, no zároveň ho môžeme spojiť s pilulkou "akoby sa stalo". Toto dielo totiž dokonale pasuje do jednoduchých čŕt, ktoré boli pre Charlesa Ferdinanda Ramuza tak typické.

Poďme si teda Ramuzovu umeleckú knižku s poradovým číslom 18 ozrejmiť bližšie.

Román Adam a Eva je básnickým premietnutím kresťanskej myšlienky o trpkom páde prvých rodičov a ich stratenom raji. Jeho kľúčovou postavou je Ľudovít Bolomey, jednoduchý muž z opusteného okraja vidieka, ktorý sa po smrti matky a úteku milej zmieta vo víre otázok, no zároveň nezabúda na plynulosť života a všetkých úkonov, ktoré si sám život vyžaduje. Bolomey pôsobí dojmom striedmeho a odvážneho človeka, ktorý sa pokúša nájsť absolútno a rozdiel medzi tým, čo trvá len po určitú dobu, a tým, čo je vskutku dané. Pátra po trvanlivosti a večnosti, no nachádza len pominuteľnosť, dočasnosť, poškvrnenie a rozdvojenosť.

Z Bolomeya je najskôr vzbúrenec a trúfalý staviteľ vlastnej rajskej záhrady, no do skutočnosti ho vracia spomienka na popis dedičného hriechu v Biblii a pohľad na vlastný raj v troskách ilúzií, v studenej zime, kedy je všetko na oko večné zničené mrazom a on sám sa stáva synonymom padajúceho človeka, ktorý sa pádmi dostáva vpred. Bolomey nakoniec svet okolo seba prijíma, pretože ho prijať musí, a uvedomuje si, že láska, ktorú pri svojej práci a starostlivosti o rajskú záhradu kládol do základov, mu k dosiahnutiu šťastia nepomôže.

Knižka o márnom boji človeka proti vyšším mocnostiam a kolobehu prírody je na svojom povrchu presne taká, ako videli Ramuzove diela oči kritikov. Román je zdanlivo surový a drsný, s vypustenými líniami o krátkych a jednoduchých vetách a minimálnych zvratoch, ktoré sú ešte aj veľmi prosté a nenáročné.

Podľa tvrdení Dr. Jozefa Félixa sa na celom románe prejavuje opovrhovanie akademickosťou, chýbajú v ňom lyrizujúce opisy, estetické literárne prvky a vonkajšia literárna krása. I z tohto dôvodu možno román Adam a Eva pokladať za typické ramuzovské dielo, keďže jeho krásu a hodnotu cítiť skôr v jeho vnútri.

Nech už človek túto knižku poobracia akokoľvek, nájde v nej pramálo obrazotvorných prvkov a metafor. Silný rukopis autorovej vízie spojenia prostého človeka s nekonečným prírodným cyklom je cítiť v každom riadku, čo je v porovnaní s knihami pridŕžajúcimi sa prísnej vonkajšej disciplíny ohromný rozdiel. Ramuz ani na chvíľu nepotrebuje niekam odbočiť a zahrať do noty štruktúram, ktoré sa v hodnotných knihách nosia a - pravdupovediac - nosiť aj musia. Menej je niekedy viac, čo v prípade tohto románu platí nekonečne.

Záverom mi nezostáva nič iného, ako vám toto úchvatné dielo odporučiť. Román Adam a Eva bol podobne ako všetky ostatné Ramuzove skvosty niekoľkokrát upravovaný a v našich podmienkach aj niekoľkokrát prekladaný. Mojou najobľúbenejšou knihou sa stala verzia z roku 1944, vychádzajúca ako 57. zväzok série, ktorú pre svojich členov vydala Spoločnosť priateľov klasických kníh v Bratislave. Jej súčasťou je aj obsiahla analýza Dr. Jozefa Félixa, ktorá sa stala hlavným podkladovým materiálom tohto článku.

Podmanivé Ramuzove dielo má dnes takmer 80 rokov, no z generačných reakcií čitateľskej obce jednoznačne vyplýva, že na svojom čare a schopnosti zaujať nikdy nič nestratilo. Knižku možno bez problémov dostať v lepších kníhkupectvách alebo objednať cez internet. V neposlednom rade to nie je tak dávno, čo bol jej motív u nás využitý pri konštruovaní rovnomennej rozhlasovej hry.

Adam a Eva, to je jednoduchosť, akú dnes možno nie je naokolo cítiť, no v každom prípade nenútenosť, ktorá hravo predčí radu pompéznejšie postavených diel. Je to literatúra, ktorá vám dovolí uniknúť zo súčasného uponáhľaného sveta, ďaleko od mechanizácie a mestskej civilizácie, a pritom dokáže pomôcť pri riešení nezrozumiteľnosti a komplikovanosti života, v ktorom sú všetky veľké problémy často len drobučké "chybičky krásy", akými od nepamätí boli, akými stále sú a akými vždy zostanú.