KRÁSA NA ZEMIautor: Charles-Ferdinand Ramuz, Švajčiarsko
originálny názov: La Beauté sur la terre
žáner: román
francúzske vydanie: Mermod, Lausanne, 1927
české vydanie: Ladislav Kuncíř, Praha, 1931
český preklad: Anna Kučerová
počet strán: 256
Román Krása na zemi je príbehom o osirelej kubánskej dievčine Julinke, ktorú po smrti otca uchyľuje strýko v malej švajčiarskej dedine. Julinka je po príchode do nového sveta mĺkva a tajomná, ale časom si nachádza cestu k tomu, čo milovala doma: k hudbe a vode. Jej príchod ale spôsobuje v dedine nebývalý zmätok. Obyvatelia sa v jej prítomnosti správajú inak ako predtým, jej tajuplná a rušivá krása ich postupne opantáva a je pozadím či niekedy aj stredobodom ich podivných, miestami až nebezpečných rozhodnutí. Na šialenstvo až posadnutosť, ktoré v dedine vypukne, musí napokon sama Julinka zareagovať.
Román Krása na zemi ukazuje, ako môže jedna tajomná cudzinka vzbudiť v ľuďoch tajné túžby, vyprovokovať ich k nečakaným krokom a rozprúdiť sled udalostí na inak tichom a pokojnom vidieku. Julinka, hoci je blízko a každý o nej tak trochu niečo vie, sa stáva symbolom ľudskej túžby po nedosiahnuteľnom.
Stojí za zmienku
Charles-Ferdinand Ramuz bol nazývaný "básnikom vidieckeho románu". Postupne dospel od úzkeho až mystického regionalizmu k novému typu básnického regionalizmu, a práve Krása na zemi je jednou z ukážok jeho schopnosti básnicky zobraziť prostého človeka a jeho jednoduchý život na vidieku.
Tak ako mnohé iné Ramuzove diela, aj Krása na zemi je napísaná nenapodobiteľným štýlom. Je to dielo prosté, s pomalým dejom, nenáročné a miestami výrazovo brutálne - teda presne také, aké od Ramuza možno očakávať. Nechýba ani ďalší typický Ramuzov prvok: nádherný opis švajčiarskeho vidieka, lesov a jazera.
Pri čítaní tohto diela vás možno napadne, že autor nepoznal dvadsať storočí civilizácie a je nehodný pozornosti intelektuálov, ako sa o ňom kedysi hovorilo. Ale práve v tom sa skrýva jeho jedinečné čaro.
Vybraný úryvok
Julinkina rušivá krása je dôvodom, prečo mnohí dedinčania uvažujú a konajú inak ako predtým. Ako reprezentatívny úryvok vyberám časť z monológu starého rybára Rougea, u ktorého sa Julinka uchýlila.
_____________________________
"Zdalo sa, ako keby sme tu na vás čakali; vy ste nám tu chýbala, je to až podivné; a potom, vám..."
Trochu zaváhal:
"Vám... vám to tiež chýbalo, pretože tu sme v pokoji a bezpečí, a to nám je treba..."
Hovoril to všetko a ona počúvala, bez toho, že by niečo povedala; on pozdvihuje ruku:
"Pokoj a sloboda... Pozrite sa na mňa a na tých ostatných," pokračoval. "Mohla ste vidieť, akí sú ľudia, mohla ste si o tom všetkom vytvoriť úsudok... Tí ľudia z kaviarne, tí Miliquetovci, čo na nich hovoríte? Tí chudáci, zrastení so svojím kusom pôdy; tí vinári, tí ľudia, ktorí žnú a hrabú, tí majetníci cípu lúky, kusu poľa, malého kusu pôdy, jeden tu, druhý tam... Vidíte, že sú nútení ísť stále tou istou cestou, stále rovnakou, medzi dvoma plotmi, a tu sú doma a inde už nie. U nich je všade plno príkazov a plno zakázaných ciest... My," povedal, "my ideme, kadiaľ chceme. Máme všetko, pretože nemáme nič."
Ďalšie knihy tohto autora: Adam a Eva | Miera človeka
Martin Užák | 30.01.2018