30. júna 2017

Narušenie súkromia v praxi: prípad Kohl vs Schwan

Ghostwriting vychádza z diskrétnosti a mlčanlivosti. Ak to tak nie je, môžu nastať veľké problémy. A môžu nastať aj po dlhých rokoch, ako to ukazuje spor Helmuta Kohla a Heriberta Schwana.


Jednou z hlavných zásad v ghostwritingu je diskrétnosť. Vzťah ghostwritera a jeho klienta je podobne dôverný, ak nie ešte dôvernejší ako vzťah právnika a jeho mandanta. Dôverný vzťah je v tejto sfére fakticky posvätný, pretože klient prezrádza ghostwriterovi nielen informácie, ktoré v jeho knihe (alebo inom obdobnom diele) budú uvedené, ale aj také informácie, ktoré sa uvádzať nesmú a ich dôverné poznanie akurát pomáha k vytvoreniu celkového obrazu o klientovi a o udalostiach a vzájomných súvislostiach v prezentovanom príbehu.

Ghostwriter a jeho klient by si mali bezhranične dôverovať. Samozrejme, nielen počas tvorby diela, ale predovšetkým po skončení spolupráce. Ghostwriter by mal vedieť rozpoznať, ktoré informácie klienta sú citlivé a intímne a v diele by nemali figurovať. Rovnako tak by mal dobre vedieť, čo si po skončení spolupráce môže dovoliť a či smie alebo nesmie narábať s dôvernými informáciami klienta (často to má vymedzené aj zmluvne).

Ak je to inak, môžu nastať problémy. Veľké problémy.

Príkladom takýchto problémov z posledného obdobia je spor medzi niekdajším nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom a jeho bývalým ghostwriterom Heribertom Schwanom.


Embed from Getty Images


Schwan s Kohlom dlhoročne úzko spolupracoval na jeho autobiografickej prezentácii, bol Kohlovým dôverníkom a viedol s ním množstvo rozhovorov, ktoré neskôr spracovával do ucelenej podoby a takto Kohla prezentoval pred verejnosťou. Ich spolupráca bola dôverná, nahrávky svojich rozhovorov a iné pripravené materiály používali pri tvorbe ďalších a ďalších prezentácií. Viac ako 630 hodín nahrávok ich rozhovorov bolo zaznamenaných v rokoch 2001 a 2002. Kohl a Schwan tieto nahrávky začali využívať pri písaní Kohlových viaczväzkových memoárov a tri štvrtiny z nich aj dokončili. Ich spolupráca však skončila pred písaním poslednej časti memoárov po tom, ako Schwan v jednom inom diele naznačil, že čiastočne obviňuje Kohla zo samovraždy jeho manželky Hannelore.

Po uzavretí spolupráce zostali Kohlove memoáre nedokončené. Ich posledná časť uzrela svetlo sveta až v roku 2014, kedy vydavateľstvo Random House vydalo knihu "Vermächtnis: Die Kohl-Protokolle" s podpisom Schwana a novinára Tilmana Jensa. Išlo o Kohlov neautorizovaný životopis, založený práve na spomínaných dôverných rozhovoroch medzi Schwanom a Kohlom zo začiatku tisícročia.

Schwan a Jens v knihe zverejnili 116 kontroverzných komentárov z nahratých rozhovorov, a čo je najdôležitejšie, urobili to bez Kohlovho súhlasu. Kohl sa v týchto komentároch znevažujúco vyjadroval o niekdajšom najvyššom sovietskom predstaviteľovi Michailovi Gorbačovovi či o svojej bývalej chránenkyni a súčasnej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. O Merkelovej dokonca prehlásil, že keď vstupovala do politiky, tak ešte nevedela jesť vidličkou a nožom. Pohŕdavo sa vyjadril aj o princeznej Diane či Svetovom židovskom kongrese. Politických kolegov označil za bábätká a zradcov, v mnohých pasážach knihy sa prejavil ako arogantný a neústupčivý kritik svojich súčasníkov.

Z knihy sa rýchlo stal bestseller, v Nemecku a inde vo svete sa predalo niekoľko stoviek tisíc kópií. Kohl sa však proti knihe ohradil, požiadal o zablokovanie jej predaja a zakázanie dôverných pasáží, a na autorov podal žalobu.

Nemecký súd rozhodol v apríli tohto roka a podľa očakávania dal za pravdu Kohlovi. Súd prišiel k záveru, že Schwan vydal knihu bez Kohlovho súhlasu a svojím konaním porušil povinnosť mlčanlivosti. Kohl mal právo rozhodnúť o tom, ktoré z jeho vyhlásení môžu a nemôžu byť zverejnené. Schwan a Jens sa okrem toho previnili aj tým, že niektoré z Kohlových komentárov nevedeli dokázať v nahratých rozhovoroch (takže si ich zrejme domysleli) a viaceré Kohlove komentáre vytrhli z pôvodného kontextu. Súd tiež skonštatoval, že autori výrazne porušili Kohlove osobné práva a pošramotili jeho povesť.

Schwan, Jens a vydavateľstvo Random House dostali od súdu príkaz vyplatiť Kohlovi jeden milión eur ako odškodné za narušenie jeho súkromia. Ide o rekordnú pokutu za porušenie práv na súkromie v Nemecku.

Random House i obaja autori sa proti rozhodnutiu súdu odvolali. Z pohľadu Helmuta Kohla išlo o jednu z posledných verejne pretriasaných udalostí v jeho živote; v júni tohto roka zomrel vo veku 87 rokov.

Komentár


Myslím, že tento prípad ukazuje, ako možno spoluprácu na báze ghostwritingu pokaziť, pokiaľ v nej chýba dôvera. Ghostwriter Heribert Schwan zverejnením háklivých informácií o Helmutovi Kohlovi bez jeho vedomia a súhlasu rozhodne pochybil, poškodil jeho meno a prakticky sa stal odstrašujúcim príkladom ghostwritera, ktorý svoju rolu nepochopil a neustál, takže za svoje pochybenie musí pykať. Podstatné je totiž to, že mlčanlivosť a diskrétnosť v ghostwritingu rezonujú nielen pri procese tvorby diela a krátko po zverejnení diela, ale prakticky navždy.

Čo je horšie, postup Heriberta Schwana môže evokovať aj určitú snahu o jeho osobnú pomstu Helmutovi Kohlovi, čo je niečo, čo do ghostwritingu v žiadnom prípade nepatrí a pokiaľ stojí za to, aby sa poškodený bránil a súdil (tak ako v tomto prípade), je potrebné, aby to urobil a vinník bol potrestaný.

Myslím si tiež, že v konečnom dôsledku možno aj takto ukázať, čo do ghostwritingu patrí a čo je naopak nežiaduce až trestné. Takýchto prípadov je vo svete veľa, vždy je pritom dôležité označiť vinníka a jednoznačne prehlásiť, že pre to, čo Heribert Schwan urobil, niet v tomto fachu pochopenia.


Ďalšie príklady ghostwritingu v praxi: George Takei | Donald Trump | Zdeněk Pohlreich

______________________________

Podklady:
  • Germany's Kohl wins record damages for unauthorised quotes (Andrea Shalal, Reuters; 27.04.2017)
  • Former German chancellor Helmut Kohl awarded €1m damages over biography (Philip Oltermann, The Guardian; 27.04.2017)