6. augusta 2016

Úvaha: Aj víťazstvo môže byť prehrou

Inšpirujte sa pri písaní úvahy o víťazstve, ktoré však pripomína skôr porážku. Táto krátka úvaha bola napísaná na základe mojej obdobnej staršej básne a určená pre jednu známu.


Raz vyhráva jeden, inokedy druhý. V tej malichernej vojne tomu tak bolo vždy.

Nikdy som nevedel oceniť krátkozraké velebenie, ktorého sa dostáva takzvaným "vojnovým hrdinom". Ľudia akoby zabúdali, že ich vavrínom ovenčení spasitelia sa stavali do čela vojsk a obracali proti nepriateľom, aby nerobili nič iného ako zabíjali. Je síce pravdou, že mnohí z nich sa iba bránili útokom iných a tasenie zbraní dostali rozkazom. Je však vo vojne nejakého ospravedlnenia, nejakej morálky?

Ak ste tie nemorálne galeje zažili na vlastnej koži, a ak ste ich aj prežili, zrejme to znamená, že ste vraždili, plienili a ničili viac ako vaši sokovia. Prečo by ste potom mali byť ovenčený slávou a pasovaný za hrdinu?

Mnohí z tých, čo prežili, prichádzali domov s desivými spomienkami a ťažkou závislosťou na drogách, ktoré im ako jediné umožňovali uniknúť a zabudnúť. Svojimi rukami najskôr zabíjali iných, no po všetkom, čo videli, nimi začali zabíjať seba. Preto si myslím, že vo vojne niet víťazov a aj tí, čo ju prežili, sú už mŕtvi.

Niektoré víťazstvá skrátka nemajú žiadnu cenu...