6. augusta 2016

O Bonovi Scottovi na základe knihy Neila Danielsa

O legendárnom Bonovi Scottovi bolo napísané snáď už všetko, čo napísané byť mohlo. Aký však tento fenomenálny spevák kapely AC/DC v skutočnosti bol? To môžu poodhaliť iba tí, ktorí ho poznali.


V detstve sa naučil hrať na bicie. Ako 15-ročný sa ocitol v polepšovni. Pracoval na pošte, v baroch i na parkovisku nákladných automobilov. Postupom času začal spievať a do oka mu padla rokenrolová sláva. Mal vážnu nehodu na motorke, po ktorej strávil tri dni v kóme. Následne po prvýkrát narazil na AC/DC, ku ktorým sa v októbri 1974 pridal ako spevák, aby svet začal baviť svojou výstrednosťou a suverénnou charizmou nenapodobiteľného šoumena. Keď vo februári 1980 náhle zomrel, svet vo svojej mienke k nemu zvážnel a začal ho vnímať ako jedného z najlepších a najvýznamnejších rockových spevákov všetkých čias.

Prečítajte si o originálnom umelcovi menom Bon Scott na podklade spomínania štyroch osobností, ktorých slová boli zaznamenané vo fascinujúcej retrospektívnej knihe AC/DC The Early Years With Bon Scott od spisovateľa Neila Danielsa a anglického vydavateľstva Independent Music Press z roku 2013.
 
______________________________

Angus Young, gitarista AC/DC (via Tom Beaujour, Guitar World; 1998):

"Na niektoré veci, ktoré robil, som hovoril, že do toho ani náhodou nejdem. Bol napodiv dosť ohybný, možno kvôli tomu, ako bol stavaný. Pokojne vyliezol na konštrukčnú vežu a skočil späť dole na pódium - a väčšinou sa ma hore na tú vežu snažil odtiahnuť so sebou! Hučal do mňa: 'Skoč! Hneď!' V tej chvíli sa mi triasli kolená a hovoril som mu: 'Počkaj chvíľku, než na to pozbieram odvahu.'"

Malcolm Young, gitarista AC/DC (via Phil Sutcliffe, Sounds; 1976):

"Bol divší ako ktokoľvek z nás. Raz bol na Novom Zélande vážne opitý. Stál dva a pol metra nad zemou na hromade zosilňovačov a spieval, keď v tom mu do hlavy vletela plechovka piva. Videl, kto to urobil, skočil z tých zosilňovačov rovno do hľadiska, a než dorazili vyhadzovači, stačil sa pobiť so štyrmi Maormi."

Mark Evans, bývalý bass-gitarista AC/DC (via Thom Jennings, Backstage Axxess; 2012):

"Na pódiu sa z vás stane niekto bombastický a Bon vedel, že je jeho povinnosťou si tento imidž udržať. Prekvapivé je, že v zákulisí bol veľmi domácky - rád upratoval, a keď sme nejazdili na turné, držal sa od skupiny ďalej a išiel si po svojom. Všetci si ho pritom predstavujú ako divokého rockera."

Angus Young, gitarista AC/DC (via Alan Di Perna, Guitar World; 2000):

"To dievča, ktoré Bon zbalil (a podľa ktorej bola následne stvorená skladba Whole Lotta Rosie; pozn.) bolo trochu rozmernejšie... Povedala: 'Bon, za posledných niekoľko mesiacov som sa vyspala s 28 slávnymi ľuďmi,' a začala mu vymenovávať, s kým všetkým bola. Takže, ráno sa Bon prebudil... Ona si myslela, že stále spí, naklonila sa k svojej kamarátke, ktorá v izbe bola s nimi, a povedala: 'Dvadsiaty deviaty.'"

Mark Evans, bývalý bass-gitarista AC/DC (via Rocktopia; 2012):

"Rád si držal odstup. Strašne srdečný človek, šľachetný. Bolo na ňom čosi láskavého. Jeho skutočné ja sa od jeho imidžu na pódiu trocha líšilo. Ten imidž k nemu samozrejme patril, inak to bol ale skvelý, slušný chlap. Vľúdna povaha. Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí sú stále na cestách, mával i Bon obdobia, kedy sa cítil osamelý. To k tomu skrátka patrí. Bol to zemitý škótsky Austrálčan a skvelý kolega. Je to zvláštne - vďaka všetkým tým videám a fotkám je stále s nami a koľkokrát čakám, že každú chvíľu vojde do dverí."

Doro Pesch, legenda nemeckého heavy metalu:

"Stále si spomínam na chvíľu, kedy som ho v polovici 70. rokov po prvýkrát počula spievať. Mala som jedenásť a vedela som, že na to do konca života nezabudnem. Roztriasla som sa ako nikdy predtým a bola som beznádejne stratená. Bon vždy spieval od srdca a vzbudzoval v ľuďoch ohromujúce pocity. Všetci vieme, že je neporaziteľný a nezabudnuteľný, a že bude navždy oddane milovaný."

 
It's A Long Way To The Top (If You Wanna Rock 'N' Roll)