5. augusta 2016

Krátky umelecký príspevok o pýche

Jedna čerstvá stredoškoláčka ma na jeseň minulého roka poprosila, či by som jej nenapísal nejaký "krátky umelecký príspevok o pýche". Tak vznikol tento neviazaný príspevok, prirovnávajúci pýchu k burine.
 

K predkladanému príspevku (sčasti opisu, umeleckej úvahe i reflexii s poetickým pôvodom) pridávam pre zaujímavosť aj dve kresby, ktoré som stvoril krátko pred koncom mojich stredoškolských liet, a síce v máji 2005.

Hrdiť sa pýchou, tou zhubnou vlastnosťou, čo ničí súdnosť a stojí pri konfliktoch, v ktorých človek stráca svoju ľudskosť? Ďakujem, no o nadhodnocovanie svojich schopností - svojej sily, inteligencie a vzhľadu - nestojím. Pýcha je mi vyčítavou burinou, čo sprvoti rastie nenápadne, no akonáhle jej venujem vlahu, začne sa rozrastať tak veľmi, až prerastie mi cez hlavu, oslavuje moje falošné ja a nahovára očiam, aby sa stali slepými, bo uši vlastné, čo majú načúvať nadľudským varovaniam, tie už dávno ohluchli. Nechcem byť kvitnúcou, no hluchou a slepou bytosťou, bo nieto na svete pliagy, čo by bola pichľavejšou chamraďou.
  
 

Martin Užák, pýcha, umelecká tvorba